Väčšina z nich je slabá, zaznamenaná len seizmometrami. Pre TASR to uviedol vedúci oddelenia seizmológie Ústavu vied o Zemi (ÚVZ) Slovenskej akadémie vied (SAV) Kristián Csicsay.
ÚVZ SAV prevádzkuje Národnú sieť seizmických staníc (NSSS), ktorou je monitorovaná seizmická aktivita územia Slovenska. Pre presnejšiu interpretáciu seizmických javov sa využívajú aj dáta zo sietí z Maďarska, Česka, Poľska či Rakúska, približuje Csicsay.
Pokračuje, že k zvyšovaniu počtu zaznamenaných zemetrasení prispelo zmodernizovanie a zahustenie seizmickej siete mnohých štátov. Zvýšila sa tak ich citlivosť a detekčná schopnosť. Na Slovensku projekt modernizácie a rozširovania NSSS prebehol v období 2001 – 2004.
"Modernizácia a rozširovanie NSSS sa prejavili v počte seizmických staníc na území Slovenska, v kvalite nameraných dát a aj počtom lokalizovaných zemetrasení," hovorí Csicsay. Seizmometre sú vybavené elektronikou a sú tak citlivejšie a presnejšie. V súčasnosti údaje zo seizmických staníc NSSS, zo staníc z okolitých štátov a tiež zo staníc z kampaňových meraní putujú do dátového centra prostredníctvom internetu či satelitu okamžite, opisuje Csicsay.
Pre porovnanie, Csicsay uvádza, že z roku 2000 je v katalógu zemetrasení evidovaných 14 zemetrasení. O desať rokov neskôr je v katalógu zaevidovaných 80 zemetrasení. V roku 2019 bolo podľa Csicsaya 127 zemetrasení. "Z dlhodobého hľadiska sa počet silnejších zemetrasení – zemetrasenia s lokálnym magnitúdom dva alebo viac – nezvýšil," poznamenal.
