Reformu verejnej správy má riešiť rezort vnútra
Národná autorita pre kontrolu upozorňuje, že akékoľvek ministerstvo ako ústredný orgán štátu musí prostredníctvom svojich odborných zamestnancov zodpovedať za prípravu i realizáciu strategických politík. V prípade ministerstva vnútra ide bezpochyby o oblasť verejnej správy, kde však väčšinu kľúčových stratégií pripravovali v ostatných rokoch privátne spoločnosti.
Rezort od roku 2017 v rámci projektu „Optimalizácia procesov vo verejnej správe“ uzatvoril viacero zmlúv so súkromnými audítorskými firmami (PricewaterhouseCoopers, Deloitte, KPMG, ProVera). Na aktivity, ktoré by malo prioritne riešiť ministerstvo vo vlastnej réžii, išlo v rokoch 2017 – 2019 z národných a EÚ zdrojov takmer 13 mil. eur.
Optimalizačný program reformy mal byť ukončený už v minulom roku, avšak v rozpore s princípmi efektívneho nakladania so štátnymi financiami boli aktivity predĺžené až do konca roku 2022. „Zamestnanci ministerstiev musia byť schopní vypracovať základné strategické dokumenty krajiny, nehovoriac o tak dôležitej oblasti ako je dobré a efektívne fungujúcu štátna či verejná správa. Osem rokov tečú peniaze súkromným spoločnostiam a výsledok stále nepoznáme. Z pohľadu kontrolnej inštitúcie ide o príklad neefektívneho a nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami“, približuje problém Ľ. Andrassy.
Podpredseda NKÚ zároveň pripomína, že na nedostatky pri riadení projektu upozornila Slovensko i Európska komisia. Za porušenie pravidiel pri verejnom obstarávaní musel rezort vnútra vykonať finančnú korekciu vo výške 3 mil. eur, čím sme nedokázali využiť európsku pomoc, ale o túto sumu sme zaťažili národný rozpočet.
Nehospodárne nakladanie s majetkom a nákup hasičských vozidiel
Ministerstvo sa pri správe majetku nesprávalo ako dobrý hospodár, pretože dlhodobo chátrajúce budovy sa nesnažilo rýchlo a čo najvýhodnejšie predať či prenajať. lustruje to alarmujúci stav administratívnej budovy v Banskej Bystrici na Partizánskej ulici, ktorá bola ešte v roku 2010 bývalým správcom označená za prebytočnú.
Dodnes nie je táto budova vysporiadaná a obdobne je na tom objekt v Detve, ktorého obstarávacia cena bola 2,2 mil. eur, pričom znalec určil pred dvoma rokmi jej hodnotu ani nie na tretina pôvodnej ceny. Príkladom zlej praxe je tiež neriešenie zmeny vlastníctva budovy v Starej Ľubovni, o ktorú mala záujem miestna samospráva. Už v roku 2018 uspela v elektronickej aukcii, avšak dodnes ministerstvo s mestom zmluvu o predaji neuzatvorilo a štátny majetok sa naďalej znehodnocuje.
Národní kontrolóri upozorňujú vedenie ministerstva aj na nedostatky zistené pri nákupe hasičských vozidiel za viac ako 95 mil. eur. V roku 2018 bolo obstaraných prvých 366 vozidiel, o rok neskôr rezort zazmluvnil ďalších 470 áut, ktoré majú slúžiť dobrovoľným hasičským zborom.
Množstvo obstarných vozidiel nebolo preukázaných analýzou, reálnou potrebou a záujmom z terénu. Neštandardne boli stanovené aj podmienky financovania ich nákupu. K väčšine hasičských vozidiel totiž vznikne vlastnícke právo až po zaplatení kúpnej ceny, to je 20 mesiacov od dodania áut a aj dôležitá záručná doba začína plynúť už od ich prevzatia, nie od reálneho používania dobrovoľnými hasičmi.
Kontrolná akcia potvrdila riziká nehospodárneho nakladania s verejnými financi pri zmluvách súvisiacich so zriadením a prevádzkou rezortných informačných systémov. Ministerstvo ku každej z vecne preverovaných zmlúv uzatvorilo viacero dodatkov, ktorými sa rozšíril predmet zmluvy, predlžovali sa termíny dodania a v konečnom dôsledku sa zvyšovali vysúťažené ceny. Zmluvné ceny v objeme 2,3 mil. eur sa vďaka dodatkom navýšili na 3,4 mil. eur.
