Sídliská, cesty, diaľnice aj obrie vodné elektrárne... Žiadna stavba sa v uplynulých desaťročiach neobišla bez spoľahlivých a výkonných tatroviek. Legendárna Tatra 148 mohla byť nákladiakom, autožeriavom, domiešavačom, ale aj vojenským, hasičským či cisternovým vozidlom. Pred 40 rokmi sa v Československu začala masová produkcia slávnych tatroviek s charakteristickou zaoblenou kapotou. Ešte aj dnes brázdia slovenské cesty, hoci v čoraz nižších počtoch...
Jedna z Tatier 148 stále verne slúži zamestnancom malackej firmy, ktorá sa zaoberá elektroinštalačnými prácami. Veterán, vyrobený v roku 1982, má pôvodný sivý náter, aj jeho motor je originálny. „Musíme chvíľu vydržať, kým nasaje vzduch,“ prezrádza automechanik Miroslav Kunštek, ktorý práve prezerá rozmerný osemvalcový motor. Napokon po niekoľkých minútach naštartuje. Z výfuku nad korbou vychádza hustý modrastý dym, interiér kabíny, spätné zrkadlá či kapota sa trasú.
Pokiaľ sedíte vo vrčiacej tatrovke, dokonca sa vám mierne chvejú líca. „Na ceste síce toto vozidlo pôsobí trocha neohrabane, no v teréne je na nezaplatenie. Vodič zásluhou posilňovača nemusí pri riadení vydať veľkú námahu,“ chváli 30-ročné vozidlo Kunštek. Jeho kolega prikyvuje a spomína na staré časy, keď spolu s ďalšími robotníkmi pracoval na výstavbe ciest v Líbyi. Tatrovky verne slúžili aj v 55-stupňových horúčavách, len ich museli neustále dopovať množstvom oleja.
Do sveta
Tatrovka neodmysliteľne patrila k životu v socialistickom Československu v 70. a 80. rokoch. Môžeme ju vidieť takmer v každom filme z tých čias, na dokumentárnych záberoch z výstavby sídlisk či vodných diel sa neustále mihá Tatra 148. Plastová oranžová zmenšenina nákladiaka patrila v tom čase k najobľúbenejším detským hračkám.
Podľa väčšiny dostupných prameňov sa masová produkcia Tatier 148 začala v roku 1972 v českej Kopřivnici. História slávneho vozidla je však ešte o niečo staršia, keďže prototyp existoval už v roku 1968. V priebehu ďalších rokov sa postupne zaviedla výroba aj v Bánovciach nad Bebravou, kde mal kopřivnický závod pobočku. Posledné „stoštyridsaťosmičky“ zmontovali v roku 1982. Výkony pýchy československého strojárstva aj dnes vzbudzujú rešpekt. Tatra sa dokáže otočiť v kruhu s priemerom iba 18,5 metra, každé koleso je vďaka výkyvným nápravám nezávisle od seba odpružené. Nie nadarmo opustilo montážne haly vyše 63 000 kusov slávnych automobilov, ktoré exportovali do 43 krajín. Tatry 148 však postupom času zo slovenských ciest miznú. „Stavebné firmy sa snažia svoj vozový park obmieňať. Najmä policajti si radi zgustnú na vodičovi starej vrčiacej tatrovky,“ dodáva Kunštek.
Boli ste pritom, keď sa stavali slovenské sídliská? Bývate na niektorom z nich už od začiatku? Pošlite nám svoje príbehy a staré fotografie. Zaspomínajte si na to, ako sa kedysi žilo na našich sídliskách.
