Rúcho dala vyhotoviť a vlastnou rukou vyšívala jedna z dcér cisárovnej, ktorá z nich to konkrétne bola, nie je dodnes objasnené. Vyšívaný text na zadnej spodnej časti rúcha hovorí: „Rúcho vlastnou rukou vyhotovila a darovala pre kostol v Starom rakúsku vojvodkyňa Alžbeta v r. 1766.“ Alžbeta, sestra Márie Kristíny, bola predstavenou v kláštore v rakúskom Innsbrucku, no nápis na dodatočne vyrobenej kazete tvrdí niečo iné: „Rúcho vyšívala a darovala dcéra kráľovnej Márie Terézie, Mária Kristína, svojej milovanej dvornej dáme Anne Sztaray v r. 1766 pre kostol v Starom.“
Stovky strieborných mincí z 15. a 16. storočia tohto Michalovského pokladu našli v roku 2002 priamo v meste Michalovce brigádnici pri výkopových prácach. Ukryté len pár centimetrov pod zemou ležali 500 rokov. Archeológovia narátali 574 kusov mincí a niekoľko drobných úlomkov. Ide prevažne o drobné strieborné mince denáre a oboly, medzi ktorými dominujú razby uhorských panovníkov. Najmenej je mincí Mateja Korvína, Vladislava II. a Ľudovíta II. Najpočetnejšiu skupinu tvoria razby Ferdinanda I. (1526 – 1564). Používali sa v Uhorsku, Čechách, Poľsku, Prusku i Taliansku.
* 13. mája 1742, Viedeň, Rakúsko
† 24. júna 1798, Viedeň, Rakúsko
● Narodila sa 13. mája v deň, keď jej matka Mária Terézia oslavovala svoje 25. narodeniny.
● Nazývali ju Mimi, Mimerl alebo Mária.
● Manžel Albert Kazimír ju prežil o 25 rokov a nechal jej spraviť náhrobok u talianskeho sochára Antonia Canovu.
* 23. február 1443, Kluž, Uhorsko
† 6. apríl 1490 Viedeň, Svätá rímska ríša
● Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov a jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku.
● Za svoju prvoradú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín, teda vojenských oddielov zložených z bývalých husitských bojovníkov, na Slovensku.
● Traduje sa, že Matej Korvín zabil posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku.
