Všetky tie udalosti - pandémia aj smrť brata - vám určite nepridali na psychickej pohode. Nehovoriac o tom, že ste koncom minulého roka podstúpili pre arytmiu srdca operačný zákrok, srdcovú katetrizáciu. Nemáte o to väčšie obavy o svoje zdravie?
Po operácii sa necítim úplne najlepšie, to je logické. Často som hrával tenis, no teraz si musím dať pauzu. Je pravda, že mi pohyb chýba. Bývam na dedine, tak chodievam aspoň na prechádzku okolo rybníka. Návštevy neprijímame, som doma s rodinou, takže hádam nič vážne nehrozí. Jediné, z čoho mám obavy, aby manželka niečo nepriniesla z práce, aby som to od nej nechytil. Ale zatiaľ je to v poriadku, dodržiavame všetky opatrenia. Stalo sa mi dokonca, že som večer prišiel odniekiaľ domov s rúškom na tvári a rovno som si išiel ľahnúť. Ráno som sa zobudil, že sa mi ťažko dýcha a zistil som, že som si rúško zabudol dať dolu! (smiech)
Vaša manželka je od vás o 39 rokov mladšia. Je na vás v týchto pandemických časoch o čosi prísnejšia v starostlivosti o zdravie?
Nedá sa povedať, že by okolo mňa chodila po špičkách a posluhovala mi, to určite nie. Berie to tak, že som mladý, zdravý a pristupuje k situácii, akoby sa nič nedialo. Pochopiteľne, pri všetkej opatrnosti.
Ako sa staviate k aktuálnemu očkovaniu proti koronavírusu? Vnímate to ako nevyhnutnosť alebo máte, ako niektorí, z vakcinácie obavy?
Aby som pravdu povedal, vôbec nechápem, kde sa vzal ten celosvetový odpor proti očkovaniu. Veď očkovanie v minulosti zachránilo ľudstvo pred vyhynutím. Pamätám si, že keď som bol chlapec, vyčíňala detské obrna. V škole sme mali troch postihnutých spolužiakov. Krívali, zle hovorili, boli čiastočne ochrnutí. Ja som kvôli tomu nemohol spávať a hovoril som rodičom, že sa tak strašne bojím tej obrny, hrozne by som to nechcel dostať! Potom nám raz povedali, že sa bude očkovať proti obrne. A ja som sa na to tak veľmi tešil! Očkovali nás a od tých čias už žiadna obrna nebola. A to mám v hlave. Pre mňa je vakcinácia nádej a budúcnosť. Dám sa očkovať v prvej možnej chvíli, je to pre mňa momentálne najdôležitejšia vec, čo musím urobiť.
Pandémiu koronavírusu, ktorá zastavila kultúrne podujatia na veľmi dlhý čas, ste využili typicky muzikantsky - nahrali ste nový album Kaťata.
To už bolo naplánované pred koronavírusom, bavili sme sa o tom, že natočíme nový album. Predtým sme vydali nový album v roku 2018 a keďže sme vždy hovorili, že najneskôr o dva roky musíme vydať ďalší, bolo to úplne jasné. Akurát ten covid to neurýchlil, naopak, dal mi viac času. Hoci som už mal všetko pripravené, skladal som ďalšie a ďalšie pesničky. Tie nakoniec našli miesto na albume a niektoré staršie som vyhodil. Ale podobnú pauzu sme ako kapela mali okolo roku 1994, nehrali sme rok a pol. Vtedy sme Olympic zrušili a dohodli sme sa, že každý pôjdeme svojou cestou. No ale vidíte, hráme dodnes.
Počas pandémie ste teda rozhodne nezaháľali.
To teda nie. Stihli sme urobiť konkurz do Olympicu na nového klávesistu. Jiří Valenta odišiel kvôli zdraviu z kapely a prišiel Pavel Březina. V lete sme stihli odohrať asi 25 koncertov, teraz točím stále nejaké klipy, väčšinou z domu, keďže je obmedzené stretávanie. Okrem toho som momentálne zaneprázdnený rôznymi rozhovormi a niekedy mám pocit, že už som všetko stokrát povedal. Navyše som práve dostal ponuku z vydavateľstva, aby som pripravil nové CD k mojej osemdesiatke, takže na tom začínam pracovať. No a k tomu všetkému, moje dcéry majú v škole dištančné vyučovanie, tak na ne dohliadam, varím im obed, pretože manželka je v práci. Je to zložité obdobie, ale rozhodne sa nenudím. Ja som taká pracovitá včelička. (smiech)
Vravíte, že sa učíte s dcérami, ktoré majú dištančné vyučovanie. Ako to zvládate?
Tak takto - ja sa s nimi neučím, ja na ne akurát dozerám. Pozerám, že staršia Anežka má práve angličtinu a mladšia Rozárka má francúzštinu. Manželka sa vrátila k svojej profesii a chodí trikrát do týždňa do práce na kliniku. Je diplomovaná pôrodná asistentka, veľmi ju to baví. Zaujímavé je, že som zistil, že si pamätám ešte veľa vecí zo školského učiva. Som prekvapený, koľko toho viem z matematiky, z dejepisu, z češtiny… Deti sa na mňa z dôverou obracajú, že to budem vedieť a ja to naozaj prevažne všetko viem. A som na to pyšný! (smiech)
Mnohí umelci prešli počas pandémie do online priestoru. Robili ste aj vy online koncerty?
Iste. Hneď, ako som sa v marci vrátil z Ameriky, urobil som asi sedem koncertov. Hral som každý týždeň, ale ľudia sa sťažovali, že sa im trhá obraz, zvuk, tak som to predtáčal. Bolo to o čosi lepšie, ale po siedmich týždňoch som vyčerpal svoj repertoár s gitarou, tak som to vzdal. Aby som povedal pravdu, už som ani nemal veľký záujem o online koncerty, pretože človek potrebuje spätnú väzbu, publikum. Hovoril som si, že si natočím potlesk a vždy, keď dohrám, tak si ho pustím. (smiech) Ale potom som sa na to vykašlal, zdalo sa mi to divné. Koncertná sála a atmosféra v nej sa nedá ničím nahradiť.
Album Kaťata je vraj pre Olympic veľkým zlomom. Nesie sa v štýle hardrocku a v znamení omladiny. Máte nového mladšieho klávesistu, textári sú všetko mladšie ročníky, takže aj texty sú iné, na aké sme zvyknutí. Neobávate sa, ako ho prijme staršia generácia fanúšikov?
Myslím si, že Olympic potreboval z toho panciera, z mainstreamu - z hlavného prúdu vystúpiť. Povedali sme si, že vždy sme boli kapela, ktorá sa snažila robiť veci inak, modernejšie. I keď sa priznám, že sa nezaoberám tým, čo práve letí, čo je moderné a robím si naďalej na tom svojom piesočku. Ale je pravda, že okrem jedného textu nerobil texty nikto z tradičných textárov. Naopak, pesničky písali chalani medzi 30 - 40 rokmi, na môj vek mladí ľudia, ktorí tomu dali úplne inú chuť, nové obraty, novú češtinu… Aj ja, ktorý som písal vždy tri, štyri texty, som sa uskromnil a mám tam len jeden a pol textu. Mal som totiž pocit, že tí chlapci majú na to, aby to napísali modernejšie a lepšie ako ja. No a k tomu nový klávesista - nová krv, iné postupy, zvuky, prístup k práci a Pavlov skvelý vysoký hlas… Tieto všetky faktory sa stretli a vyšli z toho Kaťata. Verím, že si nové pesničky nájdu cestu k fanúšikom. A tiež verím, že ich čoskoro zaspievame aj na slovenských koncertoch. Už sa na to teším!a koronavírusu.
