Nitrianka Emma Zapletalová (20) si však miesto lodičiek každý deň obúva tretry. Momentálne drží slovenský rekord v behu na 400 metrov cez prekážky a sníva o olympiáde.
Aká bola vaša cesta k športu?
Začalo sa to ešte v detstve. Bola som veľmi hyperaktívne dieťa a mamina chcela, aby som nadmerné množstvo energie využila v nejakom športe. Mala som sedem rokov, keď ma prihlásila na hádzanú. Na začiatku som tam len tak pobehovala, ale potom ma to začalo baviť a hádzanú som hrala do 14 rokov.
Kedy vystriedala hádzanú atletika?
Keďže ma bavil šport, ešte na základnej škole ma mama prihlásila aj do atletickej triedy a tam sme chodili na rôzne preteky. Na súťaži Hľadáme nových olympionikov som na okresnom kole dobehla veľmi tesne druhá. Potom za mnou prišiel môj súčasný tréner Peter Žňava, ktorý mi povedal, že si ma všimol a či by som nechcela skúsiť trénovať atletiku, že by to bolo fajn. Stála pri mne stará mama, ktorá hneď odpovedala, že nie, lebo už hrám hádzanú. Chvíľku ju prehováral, že sa to dá aj popri tom a dal nám svoje telefónne číslo. Večer som sa o tom rozprávala s mamou a dohodli sme sa, že to skúsim. Občas som sa tam teda ukázala, občas nie. Nebola to láska na prvý pohľad. (smiech)
Kedy vás to začalo baviť?
Až postupne. Hneď po roku trénovania v roku 2013 prišiel prvý úspech, stala som sa majsterkou Slovenska vo viacboji a celé sa to začalo otáčať v prospech atletiky, na hádzanú sa mi už veľmi nechcelo chodiť, pretože atletika sa stala mojou vášňou. Prišlo teda rozhodnutie, že nebudem robiť súčasne dva športy.
