Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne, ktorý robili online na vyše tisícke respondentov, každá šiesta rodina nemala počas pandémie a zatvárania firiem finančnú rezervu ani na mesiac. Dobrou správou je, že sa väčšina Slovákov rozhodla viac strážiť svoje financie. Čo nás naučila pandémia a ako sa zmení náš finančný život po nej?
Koronakríza zdvihla nad rodinnou ekonomikou Slovákov varovný prst. V čase, keď sa zatvárali firmy a ľudia nemohli naplno pracovať, sa ukázalo, že nie sme na podobné situácie pripravení. Každá šiesta rodina tak zrazu zistila, že nemá na zaplatenie úverov či iných výdavkov. Potvrdzuje to aj fakt, že až 160 000 ľudí a firiem využilo možnosť odloženia splácania hypotéky.
Banky sa teraz obávajú, či všetci títo klienti budú schopní po deviatich mesiacoch naskočiť na opätovné splácanie. Zdá sa ale, že sme sa ponaučili. Deväť z desiatich opýtaných v prieskume potvrdilo, že plánujú vyhľadávať najvýhodnejšie ceny a ponuky. Väčšiu finančnú rezervu si chce vytvárať 84 % ľudí a až 72 % zvažuje hľadať viac zdrojov príjmu.
„Správne finančne zabezpečený človek má vytvorenú finančnú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných príjmov, poistil sa voči nepredvídateľným situáciám, svoj majetok chráni pred infláciou a pripravuje sa na dôchodok,“ hovorí Michal Orlovský, zodpovedný za správu majetku klientov v Slovenskej sporiteľni. „Dobrý finančný plán pokrýva štyri základné oblasti: sporenie, investovanie, poistenie a dôchodok,“ dodáva.
