Žlto-čierni mali na prelome milénia fazónu, ktorú dve sezóny za sebou vyšperkovali majstrovským titulom a víťazstvom v Slovenskom pohári.
Čišovský sa pod rukami trénerskej dvojice Jozef Bubenko – Ladislav Petráš v novom prostredí rýchlo aklimatizoval. „V Interi som s ním zažil pekné veci,“ zaspomínal si Petráš pre Nový Čas. „Je to krutá a smutná správa. Hlavne pre rodinu, manželku a deti. Osud si nevyberá. Takí dobrí chlapci nám odchádzajú už v mladom veku. Je mi to veľmi ľúto. Bol to skromný, poctivý, bojovný a veselý chlapec.“
Marián bol už v mladosti prototypom moderného obrancu. Obetavým a spoľahlivým vo svojom priestore, ale nechýbali mu ani ofenzívne chúťky. „Rýchlo sa dostal do základnej zostavy. Šance sa chytil a zapadol do tímu. Buď na pravej strane obrany alebo niekedy aj v stredovej formácii. Mužstvu sa v tom čase darilo, takže aj jemu sa ľahšie presadzovalo. A navyše mal aj dôveru nás trénerov.“
Hoci mladí futbalisti majú svoje muchy, Čišovský k nim nepatril. Podľa Petráša s ním nikdy problémy nemali. „Nespomínam si na žiadne jeho výstrelky. Áno, hráči sa potrebovali zabaviť, no vedeli, čo si môžu dovoliť a čo nie. Čišo sa ocitol medzi skúsenými hráčmi. Tí si to vedeli ustrážiť. V Interi platilo, že keď je dobre mimo ihriska, tak aj na ňom. Je mi smutno, že sa tak dlho trápil a bojoval o život. To vydrží len málokto,“ povedal Petráš.
Na Čišovského so smútkom spomína aj bývalý ligový kanonier a dnes tréner Sniny Pavol Diňa. Síce sa na trávniku nestretli, no pamätá si ho z čias, keď Marián robil prvé profesionálne krôčiky. „Ešte nebol ani v seniorskej kategórii a už vytŕčal spomedzi rovesníkov. S každým sa kamarátil, nikoho neodsudzoval. Kamarátstvo a slušnosť bolo to, čo ho vždy zdobilo. Je to obrovská škoda, bol ešte mladý,“ uzavrel Diňa.
