Stupendemys geographicus žila v mokradiach na severe Južnej Ameriky pred 13 až 7 miliónmi rokov, ešte predtým, ako sa sformovali rieky Amazonka a Orinoko. Hoci prvé fosílie korytnačky objavili už v 70. rokoch minulého storočia, veľa o nej nebolo známe.
Nové fosílie korytnačích pancierov našli v kolumbijskej púšti Tatacoa a venezuelskom regióne Urumaco. Pri ich analýze vedci odhadli, že tieto plazy boli dvojnásobne väčšie ako súčasný najväčší druh. "Pancier niektorých jedincov Stupendemys dosiahol takmer tri metre, v dôsledku čoho je to jedna z najväčších korytnačiek, ak nie najväčšia, ktoré kedy žili. Dva druhy pancierov naznačujú, že existovali dve pohlavia - samce mali panciere s rohmi a samice bez nich," cituje televízia Sky News vedúceho štúdie Marcela Sancheza. Rohy smerujúce vpred mali samce pri hlave na oboch stranách panciera a možno slúžili ako kopije pri boji s ďalšími samcami.
Vedci, ktorí o svojich objavoch informovali v odbornom časopise Science Advances, tvrdia, že okrem panciera a iných kostrových ostatkov našli aj kosť z čeľuste, čo im poskytlo väčší náhľad do toho, ako sa obrovské korytnačky stravovali. Predpokladajú, že Stupendemys geographicus žila na dne jazier a riek, spolu s obrovskými krokodílmi, a jedla malé živočíchy, rastliny, semienka i ovocie.
Enormná veľkosť korytnačky bola pre ňu dôležitá pri ochrane pred ďalšími veľkými predátormi. Jedna z nájdených fosílií mala v sebe zarytý krokodílí zub, informuje spravodajský portál BBC. Vďaka fosíliám tiež vedci preskúmali vzťah Stupendemys geographicus s inými korytnačími druhmi. "Na základe výskumov korytnačej anatómie teraz vieme, že niektoré žijúce korytnačky v amazonskom regióne sú jej najbližšími príbuznými," uviedol Sanchez.
