Prvú významnú politickú funkciu získal v auguste 1999, keď ho vymenovali za premiéra. Odvtedy stihol svoju pozíciu na čele Ruska významne upevniť, aj keď podľa analytika v súčasnosti významne stráca.
Putin sa do najvyšších funkcií v štáte dostal v chaotickom období na konci pôsobenie Borisa Jeľcina. Odvtedy sa snažil budovať obraz uvoľneného autoritatívneho vládcu. Zatiaľ čo médiá za posledné roky zverejňovali fotografie, ako Putin riadi stíhačku či s puškou striehne na tigra, zasiahli Rusko viaceré ekonomické problémy. Imidž dokonalého prvého muža Ruska, ktorý sa snažil poctivo nastoľovať, narúšajú v posledných rokoch najmä konflikty so zahraničím. Odvetné opatrenia Západu vyvolala anexia Krymu v roku 2014 a prihlásenie sa k napomáhaniu separatistom na východe Ukrajiny. Práve v tom čase sa začala politika Putina orientovať smerom von a aj dnes hovorí o „konci liberalizmu“ či o „obnovení postavenia Ruska ako svetovej veľmoci“. Putinova popularita sa však v posledných mesiacoch dostala na najnižšiu úroveň od roku 2006 - okolo 32 %.
Klesajúca podpora
Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba hovorí, že Putinov začiatok bol dobrý. „Bolo to kritické obdobie, Rusko bolo na kolenách aj ekonomicky, aj politicky a je pravda, že v prvom volebnom období Putin spravil opatrenia, ktoré stabilizovali situáciu. Hlavná vec, ktorá mu pomohla, bol prudký nárast cien ropy. Pre ľudí, ktorí to porovnávali s chaosom na konci Jeľcinovho obdobia, to bola pozitívna zmena,“ hovorí Duleba. Súčasné Rusko je po-dľa neho na zostupnej fáze. „Kúpyschopnosť Rusov dramaticky klesla, čo vidieť aj na obchode Ruska, a to bez ohľadu na sankcie, ktoré na tom majú minimálny podiel. V roku 2019 museli o 20 % znížiť výdavky na zdravotníctvo a školstvo v porovnaní s rokom 2016, takže to sú citeľné škrty v štátnom rozpočte a vidieť to na náladách v Rusku, ktoré sa začínajú meniť. Sme svedkami narastajúcich protestov a Rusko prežíva dosť zložité obdobie,“ dodal Duleba. V súčasnosti má Putin podľa neho dve možnosti. „Buď urobí zásadné reformy, čo neočakávam, alebo bude pokračovať stagnácia režimu, až to dopadne tak ako s Brežnevom,“ zakončil.
Putinova zahraničná politika
- Podľa bezpečnostných služieb viacerých krajín Rusko vedie hybridnú vojnu s krajinami EÚ.
- Konštatuje to aj Slovenská informačná služba, ktorá priamo hovorí, že „príslušníci ruských spravodajských služieb pôsobiacich na území SR prevažne pod diplomatickým krytím sa snažili o získavanie spolupracovníkov v ústredných orgánoch štátnej správy, bezpečnostných zložkách a v oblasti energetiky a obrany“.
- Rusko podporuje separatistov na východe Ukrajiny, ktorí vedú vojnu s ukrajinskou armádou.
- Veľkou kauzou sa stala otrava bývalého ruského agenta Skripaľa, ktorého v britskom meste Salisbury otrávili novičokom - v jej dôsledku vyhostili západné krajiny desiatky ruských diplomatov (britské vyšetrovanie za vinníkov označilo ruských agentov GRU, pričom Rusi to popierajú).
