Tá je však stále v nedohľadne, no bez nej nie je možný plánovaný a strategický rozvoj najmenších veľhôr sveta. S chýbajúcim členením územia tak vzniká priestor pre nekoordinovaný rozvoj.
Bez jednoznačných pravidiel sa nedá plánovať. Sťažujú sa na to zástupcovia cestovného ruchu aj primátori. „Stav bez vymedzenia územia a pravidiel zabraňuje rozvoju cestovného ruchu aj infraštruktúry,“ prezradil primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. Cieľom iniciatívy Dajme Tatrám tvár je zonácia, v ktorej zohľadnia názor oboch táborov.
„Dôvod, prečo zonáciu neprijali, je vraj to, že štát sa nedohodol s vlastníkmi chráneného územia. O podmienkach využívania chráneného územia je však pripravených so štátom podpísať zmluvu až 95 % vlastníkov územia,“ uviedol Štefan Bielak, predseda Regionálneho združenia tatranských a podtatranských samospráv, kde sa boria aj s problémami pri oprave ruín ako napríklad pri amfiteátri v Starom Smokovci, ktorý špatí centrum turistického ruchu.
Zonáciu chcú aj v súkromnom sektore. Riaditeľ strediska Vysoké Tatry Dušan Slavkovský sa borí s problémami, ktoré by zonácia vyriešila. „Chceme obnoviť lyžiarsky areál Jamy v Tatranskej Lomnici. Ministerstvo životného prostredia nám prikázalo vypracovať štúdiu dopadu na životné prostredie. Iné oddelenie nám však má zasa vydať povolenie na vstup na dané územie, lenže na to čakáme 2 roky,“ uzavrel riaditeľ. Ako to napokon dopadne, zostáva stále vo hviezdach.
Toto môže vyriešiť rozdelenie územia
1. Bývalú zjazdovku Jamy nemôžu opraviť pre zamietnutý vstup. Schválená zonácia by to vyriešila.
2. Lanovky a vleky sú v 4. a 5. najvyššom stupni ochrany, nemôžu tam ísť stavebné mechanizmy a nie sú tam dovolené žiadne zásahy. Výnimka by pomohla turizmu.
Problémom je výška nájomného
- Netuším, kam táto iniciatíva smeruje. TANAP je súvislé dané územie a je nutné sa dohodnúť so všetkými. Je to kľúčové, bez toho sa nedá pohnúť ďalej. My máme pripravené podklady pre dohodu so všetkými vlastníkmi, ale najchúlostivejšia je ekonomická situácia, čiže výška nájomného a kompenzácií.
