Milan Jurčo (61) bol historicky prvým Slovákom, ktorý sa na prestížnej „Starej dáme“ objavil.V rozhovore si spomenul aj na jeden úsmevný moment, ktorý si zapamätá do konca života.
"Spomínam si, keď za mojich čias preteky Tour de France začínali v západnom Berlíne, pri Berlínskom múre. Samozrejme z druhej strany,“ začal svoje rozprávanie Jurčo.
„Tam bolo na tom zaujímavé to, že keď niekto spontánne zavelil, celý pelotón sme išli očurať Berlínsky múr. Východonemeckí vojaci sa na to všetko pozerali z vežičiek a absolútne nechápali, čo sa deje. Trochu som rozmýšľal nad tým, či z toho nebude prúser. Či ma náhodou niekto neodfotí. Ale už to bolo v podstate v takej fáze, že do dvoch rokov bol Berlínsky múr zvalený,“ smial sa rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý sa na Tour objavil v rokoch 1987 a 1988. Jeho najväčším úspechom bolo 3. miesto v individuálnej časovke v 21. etape v roku 1988.
„Škoda, že som sa Tour nezúčasnil aj zo 7 - 8-krát, ale iba dva razy. Tých možností na pódiá či víťazstvá by bolo viac. Profesionálom som sa stal ako tridsaťročný. Viac-menej som mal chrbát už dosť ohnutý z amatérskeho socialistického pretekania. K profesionálom som išiel teda dosť neskoro. Keby som išiel v mladšom veku, výsledkov na Tour mohlo byť viac,“ zaspomínal si ďalej Jurčo.
„V dnešnej dobe ak je pretekár dobrý a má záujem stať sa veľkým športovcom, nemá žiadne prekážky. Prirodzeným spôsobom sa môže presadiť do najlepších tímov a v najlepších tímoch môže potom vyhrávať. To nám priniesla demokracia a sloboda, treba si to vážiť,“ uzavrel Jurčo.
