Napriek krehkému zdraviu však po otcovi a mame zdedil ich obrovskú lásku k prírode a vášeň pre turistiku. Rodičov Vojtecha (43) a Margitu (46) nehybné nôžky ich syna nezastavili a spolu s chlapcom spoznávajú krásne zákutia Slovenska. Navštívili už mnohé hrady, zámky, jaskyne, vrchy, rokliny a splavovali aj rieku. Obetavý otec svojho milovaného syna všade nosí na rukách, alebo ho ťahá na kočíku či vozíku. Na Ďumbier ho dokonca vyniesol na chrbte v nosičskej krošni.
Lukáškovi rodičia majú spoločnú záľubu, obaja sú veľkými nadšencami prírody. Práve vďaka potulkám po horách sa spoznali a zamilovali sa do seba. „Turistika je naša láska. Žena má prejdenú asi celú Európu, ja som skôr zameraný na Slovensko, mne sa tu veľmi páči,“ smeje sa Vojtech, ktorý s manželkou na vytúžené dieťa čakal dlhých päť rokov. „Veľmi sme chceli dieťa, s ktorým by sme chodili do hôr, jaskýň, splavovať rieky... Náš vysnívaný Luky sa nám narodil po 5 rokoch spoločného života. Na svet prišiel predčasne. Má detskú mozgovú obrnu, vôbec nechodí. Dokáže sedieť bez opory chrbta. Podarilo sa nám zvládnuť aj to, že dokáže stáť, keď sa o niečo oprie,“ hovorí obetavý otec, ktorý so synom trávi 24 hodín denne.
Nerozlučná dvojica
Vojtech je skutočný kandidát na otca roka! Milovanému synovi by zniesol aj modré z neba, chodí s ním do kúpeľov a dokonca s ním býval aj v škôlke. Teraz mu v škole robí asistenta a pri presune po budove školy ho nosí väčšinou na rukách. Nevadí mu to, všetko, čo robí pre svoje dieťa, vykonáva s radosťou. Taký krásny vzťah s otcom nemajú ani mnohé zdravé deti. Hoci Vojtech priznáva, že sa s Lukym aj občas pohašteria, rýchlo sa však zmieria. Sú parťáci so všetkým, čo k tomu patrí. „Keď sme na liečení v Kováčovej, občas máme aj „ponorku“. Celý deň sa nerozprávame, ale to vždy prejde a opäť sa udobríme. Už ho tak poznám, že viem, že niečo spravil, alebo mu treba ísť na toaletu,“ hovorí Vojtech.
Chytí sa ma ako kliešť a ideme
Lásku k prírode Luky dostal do vienka, rodinka sa preto o turistiku začala zaujímať trochu inak. V prvom rade zisťovali, či sa na určité miesto dá dostať s kočíkom alebo s vozíkom. Spolu s otcom zdolali aj Ďumbier, Vojtech syna totiž vyniesol na chrbte na nosičskej krošni. „Išlo vtedy asi 7 detí zo školy a 4 rodičia. Vždy som sa zahrával s myšlienkou, že ten Ďumbier musím s Lukym dať, lebo Ďumbier je Ďumbier. To je kopec! Dlho som sa odhodlával, ale tento výlet bol veľkou výzvou," prezrádza Vojtech s tým, že výstup bol poriadna makačka.
"Uviazal som si ho košeľou na krošňu a išli sme aj s manželkou. Na „Štefáničke“ sme zostali spať, lebo tá cesta hore bola aj s nosidlami poriadne namáhavá. Išli sme dlho, aj sme oddychovali, lebo ku koncu ma aj plecia boleli. Hore a dolu nám to trvalo asi 5 hodín, ale všetci sme boli spokojní,“ hovorí šťastný otec, ktorý s rodinou prechodili už celé Slovensko. V roklinách Slovenského raja si otec uviazal Lukáša na rukách a tak ho nosil. „Keď ma moja žena videla na rebríku s ním, len zalamovala rukami. Uviazaní jednou rukou vyšli sme hore po rebríku tým vodopádom. Luky sa ma chytí ako kliešť a ideme. Mojím snom je vyjsť s ním na Lomnický štít,“ vyznal sa milujúci otec Vojtech, vďaka ktorému si jeho syn svoje nehybné nôžky často ani neuvedomuje.
Nechodiaci Luky (10): My sme s otcom takí tuláci
- Chodíme po atrakciách, ktoré sa nám páčia. Už sme boli vo všetkých sprístupnených jaskyniach, ktoré máme na Slovensku. Je ich 12. Snažíme sa chodiť čo najviac, vždy, keď máme trošku času. Mama ale niekedy šomre, že ona by si chcela urobiť aj domáce práce, a my musíme chodiť po horách. My sme s otcom ale takí tuláci. Vždy sa v piatok tešíme na víkend, a už sa nám nechce byť doma.
Toto všetko už spolu zdolali
- vrch Ďumbier
- rokliny Slovenského raja
- 12 slovenských jaskýň
- Kráľovu hoľu
- splavili Malý Dunaj
