Amnesty vo svojom vyhlásení tvrdí, že má dôkazy o približne 30 útokoch s použitím chemických zbraní, a to v oblasti pohoria Džabal Marra v západnej časti Dárfúru. Podľa odhadov AI pri útokoch mohlo prísť o život do 250 ľudí. Väčšina z obetí sú deti. Amnesty spresnila, že jej tvrdenie sa opiera o názory dvoch nezávislých expertov, ktorí dospeli k zhodnému záveru, že v oblasti bol zrejme použitý yperit. Amnesty má k dispozícii aj viac ako 200 rozhovorov, pričom medzi respondentmi boli aj očití svedkovia-postihnutí. AI vychádzala aj z družicových fotografií a foto- a videodokumentácie obetí chemických útokov.
"Máme hodnoverné dôkazy, že režim (v Sudáne) cielene útočí na civilné obyvateľstvo v Dárfúre a vôbec sa pritom neobáva odvetných krokov medzinárodného spoločenstva," informovala riaditeľka Amnesty International pre vyšetrovanie kríz Tirana Hassanová.
Fakt, že sudánska vláda opakovane použila chemické zbrane proti vlastnému obyvateľstvu, by nemal zostať nepovšimnutý a žiada si činy, uviedla. "Použitie chemických zbraní je vojnovým zločinom," upozornila Hassanová. Sudánska vláda zrejme použila chemické bojové látky napriek tomu, že krajina je od roku 1999 signatárom konvencie o zákaze chemických zbraní.
Predstaviteľ sudánskej vlády v OSN tvrdenia Amnesty odmietol a označil ich za neopodstatnené a vykonštruované. "Cieľom podobných obvinení je dosiahnuť chaos v mierovom procese" a narušiť stabilitu a ekonomický a sociálny rozvoj v krajine. Podozrenie z chemických útokov sa objavilo po tom, ako sudánska vláda začiatkom tohto roku spustila rozsiahly útok proti povstalcom zo Sudánskej ľudovej oslobodzovacej armády, a to práve v pohorí Džabal Marra.
OSN sa podarilo zistiť, že v tomto regióne v dôsledku obnovených bojov prišlo o strechu nad hlavou viac ako 80.000 ľudí. Predpokladá sa, že svoje domovy muselo opustiť aj ďalších asi 117.000 ľudí, ale OSN nemá možnosť overiť tento údaj. Konflikt v oblasti Dárfúr, ktorá leží na západe Sudánu, vypukol vo februári 2003. Boje medzi vládnymi vojakmi a protivládnymi povstaleckými skupinami, ale aj choroby a podvýživa si podľa OSN vyžiadali už viac ako 300.000 obetí. Z obavy o život už túto oblasť opustilo najmenej 2,6 milióna ľudí.
