Vláda v stredu totiž schválila novelu zákona o hazardných hrách, v ktorej Ministerstvo financií (MF) SR navrhuje vytvoriť register, v ktorom budú evidovaní poberatelia dávok v hmotnej núdzi.
Cieľom novely zákona je podľa MF SR ochrana spotrebiteľa, ktorá má byť založená najmä na prevencii a požiadavkách založených na zodpovednom hraní. "Základom navrhovaného systému prevencie bude vytvorenie registra fyzických osôb, ako informačného systému verejnej správy, do ktorého sa evidujú fyzické osoby, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi," uviedlo ministerstvo. Do tohto registra sa majú tiež evidovať ľudia, ktorí sami požiadali o vylúčenie alebo ktorým bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. Evidované osoby, budú mať zamedzený prístup k hazardným hrám počas obdobia, ktoré bude špecifikované v zákone.
Požiadavky na jazykové znalosti rušňovodičov, ktorí zachádzajú iba do pohraničnej stanice susedného štátu, sa zmiernia. Vyplýva to z novely zákona o dráhach, ktorú v stredu schválila vláda. Právnu normu kabinetu predložil minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). Dôvodom úpravy zákona je zmena európskej smernice.
Podľa novely rušňovodič, ktorý sa musí dorozumievať s manažérom infraštruktúry o otázkach dôležitých z hľadiska bezpečnosti, musí mať jazykové znalosti aspoň v jednom z jazykov, ktorý určí príslušný manažér infraštruktúry. Rušňovodič musí mať také jazykové znalosti, aby sa mohol aktívne a účinne dorozumievať v bežných, poruchových a núdzových situáciách.
Zároveň musí byť rušňovodič schopný rozumieť a komunikovať ústne aj písomne na úrovni B1 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Ak ide o úseky medzi hranicami a stanicami nachádzajúcimi sa v blízkosti hraníc a určenými pre cezhraničnú prevádzku, môže manažér infraštruktúry udeliť výnimku. Novela zákona má navrhnutú účinnosť od 1. januára 2017.
Zlepšiť dostupnosť možnosti oddlženia pre tých, ktorí sa z vlastnej viny alebo iných dôvodov ocitli v dlhovej pasci a nevedia sa z nej samo dostať - to je hlavný cieľ zmien v osobnom bankrote, ktoré v stredu schválila vláda.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) uviedla, že vďaka zmenám v zákone o konkurze a reštrukturalizácii sa stane takzvaný osobný bankrot dostupnejší pre viac ľudí. Ministerstvo chce podstatne znížiť náklady spojené so začatím konania o oddlžení. Nemajetným dlžníkom by mal s nimi pomôcť štát. Návrh prináša i ochranu dlžníkov pred úplnou stratou bývania.
Dlhov sa bude môcť po novom dlžník zbaviť pomocou jednej z dvoch alternatív – konkurzom alebo cez splátkový kalendár. Pri konkurze odovzdá na speňaženie majetok a súd následne rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.
Domáhať sa zbavenia dlhov týmito spôsobmi bude môcť dlžník iba raz za desať rokov. Takzvané nedotknuteľné pohľadávky bude pritom musieť splácať aj po oddlžení. Napríklad pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví a pod. Vzhľadom na ich povahu či dôvod vzniku totiž nie je dôvod takéto pohľadávky dlžníkovi odpúšťať, zdôvodnil rezort.
Osobný bankrot však má byť dostupnejší aj vďaka zníženiu nákladov potrebných na začatie konania o oddlžení. Ministerstvo znižuje preddavok na odmenu správcu zo súčasných 650 eur na 500 eur. Nemá sa tiež viac vyžadovať žiaden minimálny majetok na pokrytie nákladov konkurzného konania, ktorý v súčasnosti musí byť v hodnote minimálne 1650 eur. Nemajetným s nákladmi na oddlženie pomôže štát.
Z pripomienkového konania vzišiel návrh na zavedenie takzvanej nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Toto opatrenie má podľa ministerstva významne zvýšiť ochranu dlžníkov pred úplnou stratou bývania.
Nevyplatenie faktúry nebude novou skutkovou podstatou trestného činu. Plénum Národnej rady SR v stredu nepodporilo opozičný návrh novely Trestného zákona od hnutia OĽaNO-NOVA, ktorou chceli vytvoriť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov voči veľkým firmám, ktoré im nevyplácajú faktúry za vykonanú prácu.
"Návrhom zákona chceme chrániť tých najzraniteľnejších v podnikateľskom sektore a to živnostníkov, ktorí v súčasnosti najviac doplácajú na rôzne nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je ich finančná likvidácia," odôvodnili poslanci Igor Matovič, Eduard Heger, Jozef Viskupič, Marek Krajčí a Erika Jurinová svoju iniciatívu.
"V súčasnosti veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom už v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým subdodávateľom nebudú nijako trestne postihnutí," tvrdili poslanci.
Malí živnostníci, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci "nútených živností", však podľa nich žiadnu trestnoprávnu ochranu za nevyplatenie faktúry, aspoň v rozsahu ceny práce, nemajú.
Podstatou návrhu bolo zaviesť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov, ak im nebola vyplatená cena práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Štatutárovi takejto právnickej osoby alebo živnostníkovi malo za spáchanie nového trestného činu hroziť väzenie až na tri roky, v osobitných prípadoch až na päť, osem alebo 12 rokov.
Ľudia by v prípade zmeny zdravotnej poisťovne nemuseli viac vracať svoje staré preukazy poistenca. Ministerstvo zdravotníctva v novele zákona o zdravotnom poistení navrhuje túto povinnosť, za ktorej nesplnenie hrozí sankcia do 165 eur, vypustiť. Podľa rezortu ide o nadbytočnú a zbytočne zaťažujúcu povinnosť. Návrh dnes schválila vláda SR.
"V prípade preukazu poistenca je tento po vrátení tak či onak znehodnotený. Po začatí využívania preukazov poistencov s čipom bude tento znefunkčnený," zdôvodnilo návrh ministerstvo. Povinnosť vrátiť preukaz po zmene zdravotnej poisťovne sa v tomto roku dotkla viac ako 113.000 ľudí, tisícky z nich tak však neurobili.
Novela má ľudí odbremeniť i od ďalších povinností. Vypadnúť má oznamovanie zmeny poisťovne poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, na čo podľa ministerstva poistenci často zabúdajú. Rovnako viac nebudú musieť hlásiť zdravotnej poisťovni zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu. "Údaje o štátnych občanoch SR s trvalým pobytom na území SR sú zdravotným poisťovniam poskytované v plnom rozsahu Ministerstvom vnútra SR," poukázal rezort.
Zmeny čakajú aj zoznamy dlžníkov. V tých majú po novom byť zaradení neplatiči s dlhom vyšším ako 100 eur, v súčasnosti je to desať eur. Zároveň sa definovalo, kto je dlžníkom. V prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta by novela zákona mala platiť od januára 2017.
