Práve o svadbu ide v Tajovskom diele Ženský zákon. Túto skvelú slovenskú klasiku si môžete kúpiť už tento piatok za 0,69 eura spolu s novinami. Ako vyzeral obrad v období, keď vznikla táto kniha, vysvetľuje etnologička Kornélia Jakubíkova z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Hlavným znakom nevesty bola úprava jej hlavy, najmä veniec. Na ňom nesmela chýbať zeleň, ktorá symbolizovala zachovanie panenstva nevesty. Ženícha na dedine ste zasa spoznali podla pierka, ktoré bolo väčšie, ako mali jeho družbovia.
„Nevestu neukázali jej nastávajúcemu hneď. Predvádzali mu iné, rôzne maskované ženy, takzvané falošné nevesty,“ vysvetlila entologička Kornélia Jakubíková. Zaujímavé bolo aj to, ako sa pri svadbe angažovala celá dedina. Dokonca mladý pár verejne ukladali na manželské lôžko. Dávnejšie nebola výnimkou ani kontrola, či je dievčina stále pannou. Na druhý deň po svadbe nasledovalo čepčenie, keďže sa predpokladalo, že nevesta už je „ženou“. Záverečným aktom bolo delenie svadobného koláča, z ktorého si každý svadobčan musiel vziať. To totiž potvrdzovalo platnosť manželstva.
Po sobáši tri obrady
Keď už boli mladí svoji, zavítali do ženíchovho domu. Vítali ich troma obradmi. Najprv museli trikrát obísť stôl, položiť chlieb na jeho rohy a napokon hodiť koláče do rohov izby. Posledný akt značil obeť duchom predkov.
