Spotreba antibiotík vyjadrená v dennej dávke na 1000 osôb je na Slovensku 23,6, v Českej republike 19 a Maďarsku 13,8. Najnižšiu spotrebu má Holandsko (10,8), najvyššiu Grécko (32).
"Antibiotiká sú na Slovensku často predpisované zbytočne," povedala pre TASR analytička z Health Policy Institute (HPI) Angelika Szalayová. V tomto prípade nie sú podľa nej problémom len zbytočne minuté peniaze v zdravotníctve, ale aj vznik rezistencie u baktérií, ktoré komplikujú liečbu u naozaj chorých pacientov.
"V prostredí sa vyskytujúce baktérie začnú byť proti často používaným antibiotikám odolné. Je problém potom zvládnuť každú infekciu, ktorú vyvolajú, a to najmä u menej odolných ľudí, teda u detí, starších a chronicky chorých," uviedla.
Predísť vysokého podielu spotreby antibiotík sa podľa Szalayovej dá vyššími doplatkami pacientov za zbytočne používané lieky, prísnejšou kontrolou zo strany zdravotných poisťovní, vzdelávaním pacientov a lekárov v rámci ich komunity. Nadmerné predpisovanie liekov zaznamenali vlani aj niektoré zdravotné poisťovne cez revízne kontroly. Nešlo len o antibiotiká.
"Ak zistíme kontrolou nezrovnalosti v zmysle platnej legislatívy a zmluvných podmienok, požadujeme náhradu škody za predpísané lieky a zmluvnú pokutu," informovala TASR hovorkyňa Union ZP Judita Smatanová.
Podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR je v problematike nadmernej preskripcie dôležité sprístupniť pacientom informácie o lekárskej či lekárenskej starostlivosti. "Aby boli schopní riešiť problematiku súvisiacu s terapiou ochorenia a výberom najefektívnejšej, bezpečnej a finančne najdostupnejšej liečby," povedala šéfka Komunikačného odboru MZ SR Zuzana Čižmáriková. Edukovaný pacient je podľa nej zárukou racionálneho využívania predpísanej liečby.
