Bohužiaľ, zakrátko sa zaradil k „zlatej generácii“ slovenských boxerov, ktorých osobné problémy priviedli až na úplné dno. Rudolf Dydi je v base, Ján Franek bezdomovcom... Osemnásobný majster Slovenska Peter Baláž žije v biednych podmienkach rómskeho geta v Žiline. Aby si mal čo vložiť do úst a zakúriť si v treskúcej zime, musí predávať železný šrot. Inak by neprežil.
Peter Baláž bojuje o prežitie. Jeho jediným príjmom je polovičný invalidný dôchodok vo výške 150 eur. Kedysi úspešný boxer býva v jednoizbovom byte v rozpadávajúcej sa bytovke v žilinskej časti známej ako Harlem. Časy, keď hrdo reprezentoval Slovensko na medzinárodných podujatiach, sú preč. „Chcem odtiaľto odísť, tu je kriminalita, ľudia sa opíjajú a fetujú. Kto raz žije v kolónii, skončil. Chcem bývať medzi bielymi. Tu neviem nabrať silu, mňa to tu ubíja,“ opísal svoje pocity Baláž. O pomoc prosil žilinského primátora Igora Chomu aj prezidenta Kisku.
Podmienky života v gete sú drsné. Baláž sa umýva v ľadovej vode, všade naokolo je neznesiteľný smrad, špina a choroby striehnu na každom kroku. Obyvatelia storočnej budovy si musia kúriť drevom. „Zlom v mojom živote nastal, keď odo mňa po 15 rokoch odišla žena s dvoma deťmi za iným chlapom. Znášal som to veľmi zle. Aj dnes si poplačem, ale musím sa snažiť a bojovať tak ako v ringu,“ povedal športovec, ktorý sa už štyri roky snaží získať lepšie sociálne bývanie, ale bez výsledku. Preto je bývalý olympionik odkázaný na zber a predaj železného šrotu, ktorý vozí do zberne na fúriku.
Podal ruku Muhammadovi Alimu
Rodený Ilavčan začal s boxom v 14 rokoch. Bol mimoriadne talentovaný a už o tri roky získal svoj prvý titul majstra Československa. To všetko nielen s podporou trénerov, ale aj svojej starej mamy, ktorá ho vychovávala sama a nechcela sa ho vzdať. Vychodil iba osobitnú školu, a keď sa jeho boxerská kariéra naplnila, stačilo jedno zlé rozhodnutie, ktorého následky znáša doteraz. Baláž zostal sám a bez patričného vzdelania sa nevedel nikde uchytiť, čo potvrdil aj jeho bývalý tréner Dušan Bučko. „Peter bol vynikajúcim boxerom, lebo dosiahol všetko, čo sa v takých podmienkach dalo. Trénoval poctivo, bol príkladom pre ostatných. Chodil na každý tréning. Robilo sa s ním dobre, aj dnes po 20 rokoch snímam pred ním klobúk. Časť viny si však nesie sám. Nezostal s nami v Dubnici, kde mal vytvorené podmienky. Odišiel do Žiliny, kde sa na ňom začali priživovať iní ľudia,“ poznamenal kriticky legendárny tréner.
Jeho zverencovi pomáha dnes v ťažkých chvíľach to jediné, čo má - spomienky na úspešné 90. roky, keď spolu s ostatnými slovenskými boxermi kraľoval nielen doma, ale aj v zahraničí. „Sledujem ich osudy a je mi ľúto, ako dopadli. Človek si je sám za všetko zodpovedný,“ povzdychol si Baláž pri spomienke na kamarátov - boxerov, ktorí skončili ako bezdomovci či vo väzení. „To málo radosti, čo mám, mi spôsobujú len spomienky na olympiádu v Atlante. Bolo to niečo prekrásne. Videl som živé legendy. Podal som si ruku s najlepším boxerom všetkých čias Muhammadom Alim. Zapaľoval olympijský oheň a po 25 rokoch mu vrátili zlatú medailu, ktorej sa vtedy vzdal kvôli rasizmu. Bol to môj najkrajší pocit v živote. Všetci sme plakali...“ zaspomínal si Baláž, ktorý sa stal jednou z hlavných tvárí berlínskeho filmového festivalu Berlinale. Vo filme Koza (boxerova prezývka, lebo v detstve pil veľa mlieka) stvárnil sám seba a svoj neľahký osud. Osud boxera, pre ktorého sa jeho vlastný život zmenil na veľký boj o prežitie.
Tréneri: Boxerom by mal pomôcť štát
Trénerov Dušana Bučka a Štefana „Amiga“ Šarköziho spája celoživotná láska k boxu. „Prečo by takíto ľudia, ktorí preslávili Slovensko v zahraničí, nemali dostávať príspevok od štátu? Vo vyspelých štátoch sa im pomáha, ale u nás nie sú vytvorené podmienky ani pre normálnych ľudí, ktorí robili celý život,“ povedal bývalý reprezentačný tréner Bučko, ktorého doplnil jeho kolega Šarközi z Box Club Róm Slovakia: „Peter bol rodený boxer, šíril slávu Slovenska a porazil veľa špičkových borcov. Je mi smutno, ako dopadol... Poslanci by mali myslieť na to, ako pomôcť takýmto ľuďom.“
Majstrom Československa v sedemnástich
- Peter Baláž sa narodil v roku 1974 do boxerskej rodiny, vychoval ho dubnický klub
- prvý seniorský titul získal v 17 rokoch, stal sa majstrom Československa
- 8x vyhral titul majstra Slovenska
- 3x sa zúčastnil majstrovstiev sveta
- zúčastnil sa olympiády v Atlante v roku 1996
- sporadicky boxuje dodnes, naposledy pred mesiacom vo Viedni
Trpké osudy našich boxerov
Ján Franek (54)
Držiteľ bronzovej medaily z olympiády v Moskve v roku 1980 holduje alkoholu, ktorý ho už pred rokmi dostal na ulicu. Problém mu robili aj hracie automaty, pre ktoré predal svoju medailu. V base sedel už dvakrát, pomoc odmieta.
Rudolf Dydi (35)
Držitel bronzových medailí z majstrovstiev sveta a Európy a mnohonásobný majster Slovenska Rudolf Dydi bol už od roku 2009 v base s prestávkami. Súd ho pred pár mesiacmi poslal na štyri roky za mreže za vydieranie. Stále je obvinený z ďalších trestných činov.
6-ročný trest
dostal pred dvoma rokmi Štefan (44) z Trenčína za sexuálne zneužívanie vlastnej 14-ročnej dcéry a ďalšieho 10-ročného dievčatka. Boxer pristúpil na dohodu o vine a treste.
Ludovít Plachetka (43)
Rodák z Gelnice zbieral úspechy už v drese Československa. Štartoval aj na olympiáde v Atlante. V roku 1998 dostal 13 rokov natvrdo za vraždu matky svojej priateľky.Pred troma rokmi mu súd udelil osemročný trest za znásilnenie sestry svojej družky.
45 rokov
sa dožil boxer Miroslav zo Skalice, ktorého v roku 2005 našli bezvládne ležat na ulici v Žiari nad Hronom. Podla polície sa z Miroslava stal neprispôsobivý bezdomovec, rodina mu nepomohla.
Tibor Rafael († 44)
Jeden z najtalentovanejších boxerov svojej doby prepadol alkoholu a hazardu. Smrť družky vo vysokom štádiu tehotenstva ho úplne zlomila. Minulý rok našli Rafaelovo bezvládne telo v kontajneri v Komárne. V 90. rokoch vyhral svetový pohár a na majstrovstvách sveta skončil tretí.
