Aj napriek tomu, že si to miesto vybral sám, nebolo to také, ako si myslel. Žil tam uzatvoreným životom ako mních a jeho spolubratia kňazi s ním nezaobchádzali práve v rukavičkách. Aj keď mal čas v pokoji premýšľať, prišiel na to, že je ešte mladý, silný a chce toho veľa dokázať.
Odvolaný arcibiskup Bezák sa túži stretávať s ľuďmi, dávať im nádej a rozdávať úsmev. Chce byť aktívny aj napriek tomu, že mu veľmi ublížili. Svojmu priateľovi kňazovi otvorene porozprával o svojom živote v kláštore redemptoristov v talianskom Bussolengu. „Aj keď ho bratia kňazi prijali medzi seba, nedávali mu veľa možností na sebarealizáciu. Omše verejne slúžiť nemohol, len v kaplnke. Nemal tam kamarátov ako na Slovensku, prakticky bol stále sám. Navyše mu dávali robiť len podradné roboty. Kňazi slúžili omše, pričom on sedel v poslednej lavici,“ hovorí kňaz, ktorý dôverne pozná Bezáka a pokračuje: „Všetko v kláštore na neho padalo, cítil sa opustený. Chýbala mu rodina, ale aj slovenskí veriaci, ktorí ho mali radi. Často mu podávali na ulici ruky a on sa s nimi otvorene a srdečne rozprával. Samota je dobrá vec, ale nie až na taký dlhý čas. Róbert to má všetko premyslené a sám tvrdí, že je ešte veľmi mladý na to, aby len tak posedával a nič nerobil,“ prezradil Bezákov priateľ farár.
Róbert Bezák je rozhodnutý žiť aktívny život na Slovensku a byť nápomocný ľuďom, ktorí ho budú potrebovať. Všetko závisí od toho, kde ho na Slovensku prijmú a aké mu ponúknu možnosti.
