Dievčatá, kto vás chodieva šibať?
Lariska: Ocko to vždy začne tak, že prvý vstane a obleje nás ešte v posteli. Potom už čakám na kamarátov a vždy prídu aj naši susedia. Inak mám vždy chuť tú oblievačku ockovi vrátiť, aj sa mi to podarí, hoci je dosť rýchly a snaží sa mi utiecť. Pre šibačov mám pripravené maľované aj čokoládové vajíčka a sladkosti. Niekedy mi je ľúto, keď vidím, ako môj brat príde a ukáže mi, čo si všetko vyšibal. Ale nevadí mi to, lebo sa vždy so mnou podelí.
Maca: Teraz som pánom svojho času a na Veľkú noc sa veľmi nevystavujem prítomnosti mužov. Keď sa to vyskytne, nebránim sa tomu, lebo tradície si treba ctiť, ale väčšinou na sviatky vysielam v rádiu, a teda nemám ani čas tento sviatok nejako oslavovať. Jedno vysielanie sa mi však stalo osudným, keď som si myslela, že som v rádiu v bezpečí, ale prišli poslucháči. Bolo to veľmi milé, pretože doniesli so sebou aj nejakú výslužku a potešilo ma, že ma niekto aj cez sviatky počúva. (smiech)
