Medzinárodná štúdia PISA skúmala aj schopnosti žiakov z rôznych krajín v oblasti používania peňazí. Naši 15-roční žiaci dosiahli vo finančnej gramotnosti výkon 470 bodov, čo predstavuje výkon nižší ako priemerný výkon žiakov krajín OECD, ktorý bol 500 bodov. Na Slovensku tiež oproti priemeru krajín OECD máme viac žiakov, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň znalostí z finančnej gramotnosti. U nás ju nedosahuje 22,8 % žiakov, v priemere krajín OECD je to 15,3 % detí. Napríklad Šanghaj-Čína má na tejto úrovni zastúpenie len 1,6 % žiakov. „Znamená to, že 22,8 % našich žiakov nie je schopných v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií,“ uvádza sa v správe o výsledkoch slovenských žiakov.
Medzinárodná štúdia PISA prvýkrát testovala finančnú gramotnosť u 15-ročných žiakov v roku 2012. Teraz zverejnili výsledky. Podobne ako pri výsledkoch našich žiakov z čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti, aj vo finančnej gramotnosti sa Slovensko radí medzi krajiny s nadpriemerným vplyvom sociálno-ekonomického zázemia na výkon žiakov v porovnaní s priemerom OECD. Pri výsledkoch totiž zaváži, z akého prostredia deti pochádzajú. „Rovnako platí, že žiaci, ktorí podávajú lepší výkon v matematickej alebo čitateľskej gramotnosti, sú viac úspešní aj v riešení úloh z oblasti finančnej gramotnosti,“ zistila štúdia.
Testovanie finančnej gramotnosti PISA 2012 prebiehalo v 18 krajinách sveta, ktoré sa v rámci štúdie PISA 2012 dobrovoľne rozhodli otestovať finančnú gramotnosť svojich 15-ročných žiakov. Túto skupinu tvorilo 13 krajín OECD, medzi nimi aj Slovensko. Celkovo otestovali približne 29 000 žiakov. Slovenská republika otestovala finančnú gramotnosť našich 15-ročných žiakov na vybranej vzorke 1 059 žiakov. Testovanie zastrešoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania a robilo sa od 16. do 27. apríla 2012. Cieľom bolo zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblasti financií, ktoré sú pre nich nevyhnutné, aby mohli urobiť svoje finančné plány a rozhodnutia. Štúdia napríklad skúmala u detí schopnosť používať platobnú kartu, schopnosť naplánovať rozpočet a výdavky pre určitý časový interval či pochopenie finančných rizík napr. pri úveroch, poistení, investovaní. Aj v tejto oblasti sa PISA zamerala na posúdenie schopností žiakov preukázať a aplikovať ich vedomosti a zručnosti v praxi.
V rámci testovania žiaci riešili 120 minút test v papierovej forme. Na konci testu odpovedali na niekoľko otázok z dotazníka o ich skúsenostiach vo finančnej oblasti. Okrem žiakov odpovedali na niekoľko otázok týkajúcich sa poskytovania finančného vzdelávania v škole aj riaditelia škôl.
Z riaditeľských dotazníkov sa dozvedáme, že vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti je vo vyučovacom procese na slovenských školách pomerne dostupné, dostupnejšie ako v priemere krajín OECD.
