Azerbajdžan krátko na to spustil v Náhornom Karabachu pozemnú "protiteroristickú" vojenskú operáciu, ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku". Jerevan však deklaroval, že v Karabachu sa nenachádzajú žiadne arménske ozbrojené sily.
V stredu popoludní sa zainteresované strany dohodli na prímerí sprostredkovanom ruskými jednotkami, pričom Baku uviedlo, že ciele protiteroristickej operácie boli dosiahnuté a azerbajdžanská suverenita nad sporným regiónom obnovená.
Kancelária azerbajdžanského prezidenta však v ten istý deň informovala, že má pripravený plán sociálno-ekonomickej integrácie karabašských Arménov do azerbajdžanskej spoločnosti. Ich integráciu zároveň Baku označilo za vnútornú záležitosť Azerbajdžanu.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vo svojom vyhlásení prisľúbil vytvoriť v Karabachu atraktívne podmienky pre život a vyjadril presvedčenie, že miestni Arméni sa dočkajú obratu k lepšiemu, "pretože naším zámerom je budovať spoločný život na základe mieru, vzájomného porozumenia a úcty". Podľa Alijeva, citovaného agentúrou Anadolu Ajansi, sa "pre obyčajných ľudí žijúcich v Karabachu vytvorila nová historická šanca", ktorú by si nemali nechať ujsť.
