Vediete k láske k zvieratám aj synov Matyáša a Adama?
Áno. Pokiaľ niečo nevybuduješ, nezasadíš, nevytvoríš, nedáš tomu dych a zmysel, význam, nemáš potom právo ani na ničenie a búranie. Nieto ešte na ubližovanie. Chlapci majú rôzne záujmové krúžky, čítam im knižky a hlavne sa veľa spoločne zabávame a smejeme. Sú so mnou skoro stále. Tak ako si to priali. A je nám fajn. Dosť od malička športujú a sú to, myslím si, veľmi fajn osobnosti.
Nie je tajomstvo, že veľa čítate, dokonca v cudzích jazykoch. Aká je vaša najobľúbenejšia kniha?
Jednoznačne Sofiin svet, z toho dôvodu, že je to krásna filozofická kniha pre deti. A vlastne nielen pre ne. Mám ju doma v štyroch jazykoch a zbožňujem ju. Previedla ma hereckým konzervatóriom a sprevádzala ma i počas štúdií na filozofickej fakulte, kde som študovala kulturológiu.
A čo filozofická myšlienka, ktorou sa v živote riadite?
Čím ďalej, tým viac sa prikláňam k Platónovi (úsmev). Všetko, čo sme a čo vidíme, je ilúzia. Ako odraz našich skutočných ja na stene jaskyne osvetlenej ohňom. Ale blízko mám aj k existencialistom. Zbožňujem vysvetľovanie reality zo všetkých okolností, ktoré ju utvorili.
Nielen z kníh, ale aj zo života a vzťahov mnoho získavame, vo vzťahu sa jeden od druhého učíme. Čo sa učíte od vášho priateľa Zdeňka Polívku (25)?
Učím sa od všetkých, ktorých stretávam a ktorých som stretla. Veľa ma učia moje deti. A Zdeněk? On je veľký altruista a má dosť intuitívny pohľad na svet. To je osviežujúce, ja som bola skôr vždy racionalistkou. Protiklady sa priťahujú. Radi sa zhovárame o práci, o nových filmoch či o albumoch.
