Zo začiatku to bolo veľmi náročné, lebo nemal auto. Kto mohol, ten ho vozil. Keď tréner videl jeho záujem o šport na vode, zabezpečil mu na zimu domov trenažér, aby z Jasovej nemusel cestovať takú diaľku do Piešťan. „Veľmi mi to pomohlo, urobil mi tréningový plán na šesť dní v týždni. Začínali sme na štyroch kilometroch a takto som trénoval prakticky do marca,“ opisuje svoje paraveslárske začiatky Viktor. „Presne na konci zimy sa mi podarilo konečne dostať aj auto prerobené na ručné riadenie, takže som absolútne sebestačný a na vodu môžem chodiť na tréningy už sám. Na prvých majstrovstvá Slovenska v mojej kategórii PR1, čo znamená najvyššie postihnutie, som získal rovno zlatú medailu, čo bol pre mňa priam zázrak.“ Pre Viktora bol titul veľkým povzbudením. V prvý tohtoročný júlový víkend sa zúčastnil na medzinárodných majstrovstvách Česka a opäť si vystúpil na stupienok víťazov. Tentoraz to bola bronzová medaila.
Najväčšia výzva
S paraveslovaním to Viktor myslí vážne. Spýtame sa ho priamo na najvyššiu métu - trúfa si na olympiádu? „Fúha,“ zamyslí sa nahlas. „Najbližšia je budúci rok v Paríži, kde sa netrúfam prebojovať, keď sledujem časy tých, ktorí sa tomu venujú dlhšie. Zrejme sa nestihnem nominovať, ale na ďalšiu by som rád išiel. Na Slovensku tento šport nemá ani zastúpenie, a preto by som bol neskutočne vďačný, keby som bol prvý, ktorý by zastupoval Slovensko na olympiáde.“ Viktor trénuje minimálne 3-krát do týždňa, na prvom mieste je veslovanie a potom rôzne posilňovanie hornej časti tela, predsa len potrebuje silu v ramenách a v rukách. „Mama sleduje všetky moje preteky, okamžite dá všetky výsledky na internet a pochváli sa aj známym a rodine,“ usmieva sa Viktor. On sám je skôr skromnejší.
Aj keď Viktorov život sa točí okolo športu, už uvažuje aj nad prácou, lebo dostal ponuku z firmy, kde predtým pracoval. Potrebuje sa však naučiť počítačový program, láka ho to čím ďalej, tým viac. Ako vraví - noví ľudia, nové skúsenosti. Aj keď je Viktor momentálne bez priateľky, netlačí na pílu. „Snažím sa čo najviac venovať sebe, svojim potrebám, aby som sa mal dobre. Ale ak by sa mi v budúcnosti nejaká fešná slečna priplietla do cesty, nebránil by som sa,“ zasmeje sa od srdca športovec.
