Hádky o trón
Nástup na trón nemala jednoduchý ani jeho matka, keďže bola dcérou a nie vytúženým synom, ktorý by mal dedičské právo habsburského rodu na uhorský trón. To vybojoval od uhorských stavov už jej predok – kráľ Leopold I. Dovtedy platila formalita, že uhorský snem si svojho kráľa volí. S dcérami sa nepočítalo, a tak otec Márie Terézie presadil v roku 1723 pragmatickú sankciu, aby mohla usadnúť na trón. Svojej úlohy sa zhostila dobre a v Prešporku ju v roku 1741 korunovali ako muža.
Hoci korunovácia Márie Terézie prebiehala na konci júna, väčšina panovníkov absolvovala obrad v jesenných mesiacoch. Dôvody boli jednoduché: po skončení vinobrania, žatvy a posledných dôležitých prác bol dostatok potravín i mäsa na veľké hostiny. V mestských fontánach dokonca tieklo víno a aj obyčajní poddaní mohli ochutnať pečené voly i iné dobroty. S plným žalúdkom sa predsa nový vladár vítal lepšie. Aby bola sláva ešte väčšia, spájali sa neraz korunovácie aj s cirkevnými sviatkami, čo bolo dobrým znamením a panovník mal mať pri vládnutí šťastnú ruku.
Jedlo, dary, muzika
Korunovačné slávnosti trvali niekoľko dní. Do mesta pritiahli tisícky zvedavcov i účastníkov, ktorí boli na korunováciu pozvaní. V tieto dni sa totiž okrem iného pasovali aj rytieri. Do svojich palácov pricestovali najvýznamnejší šľachtici z celej monarchie, vojaci i mnoho zvedavcov. Hostince boli plné k prasknutiu a každá voľná izba bola obsadená. Mešťania dokonca prenajímali aj okná, z ktorých bolo možné slávnostný sprievod sledovať.
