Skôr ako v septembri voľby byť nemôžu
Vincent Bujňák, ústavný právnik
Konanie predčasných parlamentných volieb v júni alebo v júli dnes neprichádza do úvahy, pretože takéto uznesenie parlamentu by narážalo na volebný kódex. Ten uvádza, že parlamentné voľby vyhlasuje predseda Národnej rady najneskôr 110 dní predo dňom ich konania.
Táto lehota existuje napríklad kvôli vedeniu volebnej kampane, ako aj kvôli registrácii kandidátnych listín. Prípustným by bolo jedine skrátenie volebného obdobia tak, že predčasné voľby by sa nekonali posledný septembrový deň, ale bezprostredne na začiatku septembra. Parlament by však musel k tomu prijať uznesenie, na ktoré sa podľa Ústavy vyžaduje súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
3 scenáre vývoja
1. Prezidentka vymenuje úradnícku vládu
- Zuzana Čaputová môže kedykoľvek zvoliť nového premiéra a jeho ministrov. Vyberať môže aj z mien, ktoré sú súčasťou vlády už teraz, ale takmer isté je, že premiérom bude niekto iný. Nie je vylúčené, že premiérom môže byť úplne nový úradník, alebo prezidentka vyberie niekoho zo súčasnej vlády. Nový kabinet bude mať 30 dní na to, aby do parlamentu podal žiadosť o vyslovenie dôvery. Parlament má možnosť vysloviť jej nedôveru, ale vláda by mohla aj tak dovládnuť do volieb s podporou prezidentky. Bola by v rovnakom postavení ako súčasná vláda Hegera, ktorá má obmedzené kompetencie.
2. Dovládne Heger
- Na stole je aj možnosť, že do septembra bude vládnuť Heger. To je menej pravdepodobné, keďže premiér už oficiálne vedie aj rezorty zdravotníctva a financií. Po odchode Vlčana a Káčera bude musieť on alebo niekto z vlády obsadiť aj post na pôdohospodárstve a zahraničí, čo je takmer neudržateľné.
3. Skoršie voľby
- Smer skloňuje, že chce voľby už na začiatku júla. To však nesedí s aktuálne nastavenými procesmi, keď treba splniť zákonné lehoty na vyhlásenie volieb a podania kandidátok. Bez zmeny ústavného zákona to nie je možné a Fico by tak musel nazbierať 90 hlasov poslancov, čo je však nepravdepodobné.
