„Ide o prirovnanie. Kohútik, mladý chlapec, chodí za pannou - ľaliou. A hovoria mu: ,Keď za ňou budeš chodiť, tak ťa zabijeme.‘ Spodobnenia v slovenskej ľudovej piesni ma inšpirovali vytvoriť túto sochu. Kohútik má vsadené ľudské srdce v hrudi, panna - ľalia - má na sebe zakomponované čipky z celého Slovenska, z rôznych krajov,“ ukáže na malý odliatok sochy. Pochopiteľne, samotná socha je podstatne väčšia.
Srdcovky
Hovoriť o tom, ktoré dielo má najradšej, je pre každého umelca a autora veľmi ťažké. „Akoby ste sa matky pýtali, ktoré dieťa najviac miluje. Pochopiteľne, povie, že všetky.“ Jana je aj autorkou sošky pre víťazky ankety Slovenka roka. „O návrhu som nemusela dlho premýšľať, mala som jasnú predstavu, ako by mala cena vyzerať. Chcela som, aby tam bolo niečo tradičné, tak som tam zakomponovala súčasnú modernú, silnú ženu s nadhľadom. Zároveň je to slovenská dievčina, ktorá má v sebe to tradičné slovenské. Podstavec tvoria slovenské kopce, doliny,“ opisuje sochárka, ktorá robí aj prenádherné reliéfy. Niektoré zdobia aj jej ateliér a naozaj sú obdivuhodné.
„V jednej reštaurácii na bratislavskom brehu Dunaja mám vystavenú sochu s príznačným názvom Anjel s diablom v tele. Pred časom som robila fontánu Znovuzrodenie Zeme, je inštalovaná na Tomášikovej ulici v Bratislave pri Klientskom centre. Aj táto socha parí medzi moje srdcovky,“ vraví umelkyňa, ktorá vystavovala dokonca v ďalekom New Yorku, vo Washingtone a v Miami.
3D tlač
S novými technológiami sa mení aj umelecký svet. „Nedávno dávali v televízii dokument o tom, že vytlačia na 3D tlačiarni súčiastku do formule 1 alebo raketu, ktorá by mohla vyletieť do vesmíru. Tak si vravím, či to nebude mať vplyv aj na umenie... Pamätáte si na scénu, keď vo filme Pelíšky na Vianoce rozbaľuje rodinka darčeky a v jednej škatuli sú poháriky z plastu?“ obráti sa na nás s otázkou Jana. Kto by túto scénu nepoznal! Stella Zázvorková pri pohľade na plastové poháre skonštatuje: „A skláři nebudou mít co žrát!“ „Presne tak,“ prisvedčí Jana, „v súvislosti s 3D tlačou sme si so Stankom robili žarty: ,A sochári nebudú mať čo žrať!‘“ smeje sa.
„Našťastie bronz zatiaľ nevedia tlačiť v 3D tlači. Podľa mňa fortieľ bude vždy fortieľom. Všetko si nájde svoju cestu a svojho adresáta. To je ako keď s nástupom filmu prišli obavy, či nezanikne divadlo, literatúra, knihy. A nezanikli. Napríklad konceptuálni umelci hovoria, že niektoré výtvarné techniky sú prekonané. Myslím si však, že nikdy nebudú, len vznikajú nové cesty. Aj ja využívam nové technológie pri tvorbe šperkov - dám oskenovať sochu, ktorá sa na to hodí, a z tej dám urobiť malý model šperku,“ vysvetlí nám.
