Pôsobenie v hlavnom meste Ukrajiny si síce zo športovej stránky pochvaľuje, no menej pozitívne vníma fakt, že mu nad hlavou lietali ruské rakety a zo zápasu musel niekoľkokrát utiecť aj s korčuľami na nohách.
Boris pochádza z Dolného Kubína. V mládežníckych kategóriách si na seba niekoľko sezón obliekal dres Zvolena a taktiež aj reprezentačného projektu hráčov do 20 rokov. Posledné tri sezóny okúsil legionársky chlebík postupne v Turecku, USA a v uplynulej sezóne na Ukrajine. Keď sme o jeho pomerne netradičnom angažmáne v krajine, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej agresii, písali prvýkrát, cítil sa v Kyjeve pomerne bezpečne a angažmán si pochvaľoval. Čo sa odvtedy zmenilo a ako dolnokubínsky rodák hodnotí život mimo ľadu?
„S tímom sme skončili hneď v prvom kole play-off, nestačili sme na Sokol Kyjev. Bohužiaľ, narazili sme na nich hneď v prvom kole, čo sme nechceli. Potvrdili rolu favorita. Až na pár zápasov základnej časti, ktoré nám nevyšli, a skoré vypadnutie v play-off však v klube sezónu hodnotili pozitívne. Predsa len, bola ich prvá v histórii. Dokázali sa etablovať na hokejovej mape, a to bol ich prvoradý cieľ. Úspechy prídu,“ zhodnotil Boris hokejovú stránku pôsobenia.
