„Pomaličky, po krôčikoch ma púšťal robiť aj na jeho veciach. Bol asi spokojný, lebo som uňho v ateliéri zotrvala nasledujúcich desať rokov,“ prezradí Jana a podotkne, že slávny sochár bol na ňu prísny.
Rada od velikána
Tibor Bartfay bol veľmi ľudský, Jana vraví, že mal čosi ako vesmírny nadhľad. „My sme sa pozerali v ateliéri na všetko cez umenie. Všetko, o čom sme hovorili, sa točilo okolo umenia.“ O svojom učiteľovi vzápätí prezradí, že bol veľmi poriadkumilovný. „Naozaj platilo, že po každej práci sme umývali všetky špachtle, všetko muselo byť na svojom mieste. Mal vo veciach poriadok. A toto mi dodnes zostalo, ani ja nemám rada v ateliéri neporiadok,“ usmeje sa.
„Tibor Bartfay každý deň pracoval, ešte aj cez víkendy. Od rána do večera, a potom sme sa niekedy ešte išli pozrieť na vernisáž. Často hovorieval vetu: ,Talent je len pár percent, zvyšok je píla!‘ Musím s tým len súhlasiť, myslím, že aj tá múza, potvora prelietavá, prichádza vtedy, keď človek pracuje, resp. tvorí. Lebo keď len budem sedieť a premýšľať, tak sa nič nevytvorí samo. Aj keď pripúšťam, že aj ten proces premýšľania je dôležitý,“ uvažuje Jana, ktorá je jednou z mála súčasných sochárok, ktoré realizujú diela v bronze.
„U Tibora to bola neskutočná cesta. Učil sa u svojho otca Júliusa Bartfaya, ktorý bol žiakom Emile-Antoina Bourdella a on bol žiakom Augusta Rodina. Takže Rodin, Bourdell, J. Bartfay, T. Bartfay, Brisudová… Úplne tenulinkou linkou sme tak trošku všetci spojení aj s Rodinom,“ usmeje sa sochárka, „je to tak trošku vtip, ale možno tam trošku toho sochárstva ostalo…“
Žena a sochy
Z histórie poznáme najmä mená sochárskych velikánov - mužov, a dnes to nie je inak. Sochárstvo je viac mužská záležitosť ako ženská. „Je nás určite menej,“ potvrdzuje. „Aj Camille Claudel to mala ťažké, napokon, skončila na psychiatrii,“ pripomenie meno významnej francúzskej sochárky, žiačky a neskôr milenky slávneho Augusta Rodina.
„Dnes je iná doba, ale stále platí, že sochárstvu sa venuje viac mužov než žien. Ktovie, možno mám v sebe viac toho mužského...“ zamyslí sa. „Môj priateľ Stanko Kiča je sochár a tiež vraví, že mám tak trochu mužské rozmýšľanie. Napríklad rada šoférujem, veľmi dobre cúvam, aj rozmery mám v oku, proste si poviem, že tamto má 15 cm,“ ukáže na sošku na polici, „prídem k tomu a skutočne je to 15 cm.“
