Nebolo jednoduché z tejto spoločnosti uprednostniť niekoho, kto si zaslúži týchto pár riadkov. Voľba na najslávnejší slovenský hádzanársky pár Janu (72) a Tomáša (73) Kuťkovcov padla v prvom rade pre to, čo obaja osve, ale najmä spoločne dosiahli a stále dosahujú.
Prednosť pred ostatnými hádzanárskymi hviezdami spod Tatier dostali manželia Kuťkovci, ktorých autorka týchto riadkov spoznala oveľa skôr, než sa stala športovou novinárkou. Janu som obdivovala ako tá, ktorá hádzanú tiež okúsila a hrávala na rovnakom poste ako ona, Tomáša som istý čas „musela“ uznávať, keďže ma kedysi trénoval v Nových Zámkoch.
Zo všetkého najobdivuhodnejšie je ich manželstvo. Základom, samozrejme, bola láska, ktorá z volejbalového trénera a amatérskeho muzikanta urobila hádzanárskeho experta a ktorá ich dodnes drží spolu. Na ich manželstvo stopercentne platí to, čo sa hovorí: chlap je hlavou rodiny a žena krkom, ktorý hlavu otáča tým smerom, kam chce.
Úspešná a skromná
Väčšiu slávu v hádzanárskom svete získala Jana, ktorá sa popri iných úspechoch môže pýšiť tým, že ju na MS 1982 v Budapešti vyhlásili za najlepšiu pivotku turnaja. A to mala vtedy už 31 rokov a dve deti, presnejšie dve dcéry Marcelu a Petru, ktoré so sebou nosila na všetky tréningy, ale aj zápasy. Ako to všetko dokázala?
Jana Kuťková, ktorá mala vždy radšej skutky ako reči, v jednom z rozhovorov povedala: „Deti ma udržiavali v strehu. Preto som robila všetko naplno, tak, akoby to bolo poslednýkrát.“
Ona sama nerada hovorí o svojich úspechoch. Ale na tom by sme sa určite zhodli, že najväčším úspechom v reprezentačnom drese bol svetový šampionát v roku 1986 v Holandsku, kde Československo vybojovalo senzačnú striebornú medailu. Jana bola v 35 rokoch veteránkou, ale nenahraditeľnou členkou tímu.
