Po vyslovení nedôvery kabinetu Eduarda Hegera podľa neho SaS akceptovala tri možnosti riešenia vládnej krízy, vymenovanie úradníckej vlády prezidentkou, predčasné voľby, ale aj možnosť získať v parlamente podporu najmenej 76 hlasov pre nový kabinet vytvorený na báze aktuálneho parlamentu. "Hovorili sme, že všetky tri možnosti sú lepšie, ako to, čo sme tu mali minulú jeseň. Jedna z možností sú aj predčasné voľby a nakoniec na to vznikla na pôdoryse bývalej koalície dohoda," povedal Sulík.
Na otázku, prečo ako opozičná strana uprednostnili dohodu na termíne volieb s koaličnými a nie opozičnými stranami odpovedal, že strany bývalej koalície považuje za bližšie ako niektoré opozičné subjekty. "Boli sme s nimi dva roky vo vláde. Hovorili sme, že Igor Matovič je problém, nie všetci," pripomína predseda SaS.
"Septembrový termín bol kompromisný. Boris Kollár chcel termín volieb čím skôr a OĽANO buď vôbec, alebo september. My by sme súhlasili aj s júnom, aj so septembrom, aj s úradníckou vládou," dodáva. V priebehu zvyšku volebného obdobia chce byť podľa neho SaS konštruktívnou opozíciou. Pokiaľ budú vládne návrhy predložené včas a štandardným spôsobom, sú ochotní si preštudovať ich znenie a prípadne ich podporiť.
Do parlamentných volieb chce ísť podľa neho SaS samostatne, je však možné očakávať posilnenie kandidátnej listiny o niektoré osobnosti. "Do 22. apríla sa budeme pripravovať na volebnú kampaň, 22. apríla je náš kongres. Máme štrnásťročnú históriu a štyrikrát po sebe sme sa dostali do parlamentu. Nehovorím, že sme dokonalí, ale volič vie, čo od nás môže čakať," uzavrel Sulík.
