Ak máte pocit, že váš blízky uvažuje nad samovraždou, porozprávajte sa s ním o svojich obavách. Je úplne v poriadku sa priamo, ale citlivo opýtať, či uvažuje nad samovraždou. Táto otázka nezvyšuje riziko samovraždy, je to mýtus, ako napríklad aj ten, že kto hovorí o samovražde, tak ju nespácha. Všimnúť si môžete akúkoľvek zmenu v správaní človeka. Nenechávajte ho osamote a dajte mu najavo, že ste v tom spolu.
Ak je situácia vážna a akútna, zavolajte na 112, zostaňte tam, kým nepríde pomoc, ak je to možné, choďte spolu na bezpečné miesto alebo sa pokúste odstrániť všetko, čím by sa dalo ublížiť si. Čo sa týka tohto smutného prípadu, nebolo by profesionálne urobiť nejaký záver nad tým, čo sa mohlo a nemohlo v ten večer stať. Aj napriek tomu, že sa denne stretávame s krízovými situáciami a ich riešeniami, vždy je to iné, individuálne.
Niekedy tomu nedokážete zabrániť
Matej Snopko, bývalý kriminalista
- Profesionáli pri polícii vyznávajú zásadu, že každú samovraždu treba vyšetrovať ako vraždu, kým sa nepreukáže opak. Zhodiť človeka z mosta nie je také ľahké, aby tam neostali stopy, pokiaľ ho príliš neporušila rieka. Súdny lekár to odhalí a bude skúmať príčinu, či je utopená, alebo či jej niekto pomáhal údermi predtým, alebo škrtením. Čo sa týka samovraždy, je to jeden z najextrémnejších prejavov človeka, lebo človek je biologický stroj, ktorý je naprogramovaný, aby žil.
Na to, aby sa ten program zrušil, v ňom musí prebiehať veľmi silné rozhodnutie alebo duševný zmätok. Samovražda môže byť podľa mojich skúseností demonštratívna, keď si človek niečo urobí, ale nie tak, aby zomrel, rozhodnutá (typickým príkladom sú ľudia chorí na rakovinu, ktorí nechcú trpieť a zvolia radšej rýchlejšiu smrť), alebo ide o náhle rozhodnutie, keď sa život stáva neznesiteľným, takže jedinou túžbou, aspoň chvíľkovou, je vypnúť. Niekedy samovražde viete zabrániť, inokedy nie.
