Pre TASR to priblížila Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV). "Bola natoľko pevná, že prešla do kresťanského kalendára, a tiež do západoeurópskych kresťanských obradov. Stala sa súčasťou Veľkej noci, Turíc, Vianoc, ako aj Dušičiek a Všechsvätých. Formalizovala sa v stredoveku, keď sa stala pevnou súčasťou kresťanských cirkevných kalendárov. Neskôr v podobe štátom uznaných náboženských sviatkov a dní pracovného pokoja či pamätných dní zakotvila aj v kalendári moderných európskych štátov," povedala.
Vysvetlila, že pôvod kresťanského sviatku Všetkých svätých siaha do 4. storočia. "Vznikol vo východnej kresťanskej cirkvi ako spomienka na tých, čo pre vieru trpeli alebo položili za ňu život, v kalendári sviatkov mu pripadol termín siedmej nedele po Veľkej noci. Od 7. storočia sa začal pripomínať aj v západnej cirkvi ako deň zasvätený kresťanským svätým, ktorí sa v cirkevnom kalendári neoslavovali jednotlivo, ako aj prvým kresťanom pochovaným v rímskych katakombách. V roku 835 pápež Gregor IV. ustálil termín tohto sviatku na 1. november. V tomto dátume sa slávi dodnes," uviedla Popelková.
