Štvrtinu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 mali na svedomí diétne riziká ako nízky príjem ovocia, zeleniny, vlákniny a vysoká spotreba soli a cukru. Upozornil na to analytik Martin Smatana v rámci štúdie Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku.
"V porovnaní 47 európskych krajín, čo sa úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia týka, z dôvodu zlého stravovania alebo inak povedané z dôvodu diétnych rizík je Slovensko na siedmom najhoršom mieste. Spotreba cukru sa u nás medzi rokmi 2000 až 2018 zdvojnásobila. Slovensko je v nej spomedzi 38 krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na piatom mieste, čím sme prekonali už aj USA," spresnil Smatana. Na Slovensku zároveň podľa neho tvoria približne pätinu z celej populácie fajčiari, pričom v počte nefajčiarov zaostávame za susediacim Českom a Poľskom.
Dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) za rok 2020 potvrdzujú, že úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia dosahujú úroveň 46 percent spomedzi všetkých úmrtí. "Jedným z najviac rizikových faktorov, ktorý vedie k závažným kardiologickým komplikáciám a následne predčasným úmrtiam, je artériová hypertenzia, teda vysoký krvný tlak," spresnila kardiologička a prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová. Podotkla, že na Slovensku sa to týka dvoch miliónov ľudí a približne pol milióna z nich o tom vôbec nevie.
