Iránci protestujú od polovice septembra, keď v policajnej väzbe zomrela Mahsá Amínová, ktorá bola zadržaná pre porušenie pravidiel nosenia hidžábu. Podľa polície utrpela infarkt, podľa kritikov však zomrela na následky policajnej brutality. Ľudskoprávne organizácie odhadujú, že pri následných protestoch na mnohých miestach krajiny zomrelo vyše 130 ľudí. Jeden z najostrejších zákrokov policajných síl sa odohral v nedeľu na Šarífovej univerzite v Teheráne.
Biden uviedol, že je "vážne znepokojený správami o silnejúcom násilnom potláčaní pokojných protestov v Iráne", a prisľúbil rýchlu reakciu. Washington podľa neho uvalí ďalšie sankcie na páchateľov násilia proti pokojným demonštrantom. "Budeme aj naďalej volať iránskych predstaviteľov k zodpovednosti a podporovať práva Iráncov na slobodné protesty," uviedol Biden.
Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová sa nevyjadrila, či bude mať brutálne potláčanie demonštrácií vplyv na súčasné úsilie americkej diplomacie o vzkriesenie jadrovej dohody s Iránom, od ktorej bývalý prezident Donald Trump v roku 2018 jednostranne odstúpil.
O zavedenie ďalších sankcií voči Iránu podľa agentúry DPA na pôde Európskej únie sa Česko usiluje spolu s Nemeckom, Dánskom, Francúzskom, Talianskom a Španielskom
