Pri príležitosti svojich 80. narodenín, ktoré oslávil 3. augusta, porozprával pre Nový Čas o svojej životnej ceste za herectvom, prezradil, prečo začal hrať po štyridsiatke tenis, ale aj to, aký darček mu urobí najväčšiu radosť.
Herec Ján Mistrík sa narodil počas druhej svetovej vojny a dodnes má na obdobie raného detstva živé spomienky. Hercov otec v snahe ukryť svoju ženu a troch synov do bezpečia, evakuoval najbližších do svojho rodiska v malebnej dedinke Tŕnie pri Zvolene.
„Končila sa tam cesta a nad dedinou sa rozpínali už len lesy, ktoré smerovali až do Kremnice. Bývali sme v miestnej škole. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, týždeň tam bývali Rusi, týždeň Nemci a ďalší partizáni. Mne ťahalo sotva na tretí rok, ale starší bratia, ktorí mali desať a dvanásť rokov, už boli aj ozbrojení, keďže v miestnych lesoch sa dalo prísť k hocičomu. Mám matné spomienky na rôzne uniformy, ktoré sa mi mihali a menili pred očami,“ vracia sa do svojich detských čias Ján Mistrík.
Prezývka Puco
Málokto vie, že hercovi už akosi od detstva prischla v kruhu najbližších prezývka Puco. Ako k nej vlastne Ján Mistrík prišiel? „Vzniklo to úplne spontánne v čase, keď mamičky oslovujú svoje deti rôznymi milými zdrobneninami. Tak ma volala mama ako úplne malého chlapca. Keď na mňa párkrát zavolala cez okno na dvor: Pucko, domov obedovať! Uchytilo sa to aj medzi kamarátmi na dvore a postupne to prešlo aj do školy. Takže som zostal Puco,“ smeje sa charizmatický herec.
Keď išli jeho starší bratia Ivan a Viliam randiť s dievčatami, mama im nanútila aj malého Pucka. „Bratia mi dali korunu dvadsať do kina Čas a poslali ma preč,“ smeje sa herec.
