Napriek tomu je v manželstve už 19 rokov, hviezdou českého hudobného neba niekoľko desaťročí, nestratila vieru v dobro, bojovnosť za pravdu, s vnukmi z manželovej strany má skvelý vzťah. Vo svojom okolí je obľúbená a tvrdí, že sa za nič nehanbí a že v boji za spravodlivosť je tvrdohlavá. V rozhovore pre Nový Čas Nedeľa porozprávala o svojich všedných dňoch, ale napríklad aj o tom, prečo nezaspievala na koncerte venovanom Karlovi Gottovi.
Prednedávnom ste oslávili životné jubileum, pri tejto príležitosti ste mali veľký koncert v Lucerne. Aký bol?
Sú to „polokrúhliny“. Som rada, že toľko ľudí to prežíva, ja by som to už nejako nezdôrazňovala, ak by bolo na mne. (smiech). Ale je to tu, takže sa snažím publiku to naservírovať tak, aby ho to bavilo. Mali sme úžasný koncert, ľudia boli nadšení, spievali, tancovali, mala som z toho veľkú radosť.
Čím ste ho urobili exkluzívnejším oproti bežným koncertom?
Celou atmosférou, priestorom. Ale pokrstili sme tam aj dva ďalšie bonusy. Jeden vytvorilo vydavateľstvo Universal, ktoré mi k jubileu vydalo 3CD - asi 60 mojich piesní, v ktorých dominuje téma lásky. Je to zaujímavé aj tým, že na 3CD sú nielen veci, ktoré už vyšli na iných nosičoch, ale v televízii, rozhlase a v rozličných ďalších zdrojoch sme vyhľadali fotky a iné výstupy, ktoré doposiaľ nikde inde nevyšli a sú veľmi exkluzívne.
Sú tam krásne fotky a nádherná hudba.Druhým bonusom bola knižka, ktorú sme tiež v Lucerne pokrstili. Už síce vyšla v minulosti, volá sa Každá trampota má svou mez, ale Petr Macek ju chcel aktualizovať a obohatiť o poslednú životnú dekádu. Takže sme doplnili obdobie posledných 10 rokov, v rámci ktorých sme predstavili nielen báječné momenty, ale aj veci, ktoré sa udiali a boli pre mňa menej príjemné. Takže čitatelia si tam budú môcť skrz moje slová urobiť obraz o tom, čo sa v mojom živote udialo za posledných 10 rokov.
Po tomto koncerte ste však mali vystúpiť aj na koncerte Pocta Karlu Gottovi, čo ste napokon odmietli. Prečo?
Z troch dôvodov. Bolo to tesne po mojom koncerte v Lucerne, ja som v tú noc spala iba štyri hodiny. Druhý dôvod bol, že som dostala inú ponuku do Poľska, ktorá bola veľmi prestížna. O ôsmej ráno som letela súkromným lietadlom do poľskej Opole, kde prebiehala séria koncertov, v tom záverečnom som spievala aj ja. Bola som oslovená ako jediná zahraničná hviezda tohto festivalu. Pripomenuli moje úspechy, najmä zo 70. rokov, oprášili dokumenty, keď mi v Poľsku darovali veľký jantárový náhrdelník a, samozrejme, vyžiadali si pesničku Malovaný džbánku.
A ten tretí dôvod?
Tretím dôvodom bol dokument Karel o Karlovi Gottovi. Ivane Gottovej som totiž dala k dispozícii jedinečný dokument, ktorý som vlastnila. Boli to zábery z Ria de Janiera, ktoré vznikli v roku 1967. Vedela som, že sa tam robil záznam a podarilo sa mi ho získať. Ivanka ma poprosila, či môže pár záberov použiť do dokumentu Karel, na čo som povedala, že samozrejme, áno.
Dopadlo to tak, že síce niektoré zábery použila, ale moja maličkosť tam nebola ani jednu sekundu. V celom dokumente boli rôzni ľudia, ktorí sa okolo Karla vyskytovali, a na mňa sa akosi zabudlo. Alebo to bol zámer. No, neviem, v každom prípade ma mrzelo, že po všetkých tých úspechoch, ktoré sme mali s Karlom spoločne, množstve koncertov, vystúpení, Carnegie Hall a podobne, sa mi v dokumente nedostala ani sekunda z týchto spoločných chvíľ. Bolo mi to veľmi ľúto.
