Detstvo v divadle
Čaro a vôňu divadla okúsil Ján Mistrík už ako šesťročný po boku svojho brata Ivana Mistríka († 46), ktorý bol o sedem rokov starší. Vnímal ho ako vzor, ale o hereckej práci, paradoxne, nikdy nedebatovali. „S Ivanom sme sa dostali do Detskej dramatickej rozhlasovej družiny, kde si ho vyhliadli aj režiséri. Ale keďže do inscenácie Rok na dedine v roku 1948 potrebovali veľa malých detí, zavolali si aj mňa. Spolu s nami si tam zahrali aj ,Hafi‘ Leopold Haverl, či budúca slávna speváčka Zuzka Lonská. Detské postavy som hrával do svojich trinástich rokov v Slovenskom národnom divadle i na Novej scéne.“
Dostal výnimku
Pre svojhlavú povahu a konflikt s učiteľkou Mistrík ešte ako deviatak odišiel zo školy a zostal bez maturity. Neštítil sa ani tvrdej manuálnej práce. Ako štrnásťročný sa zamestnal v pivovare, staval priehradu v Litvínove a popritom si zahral epizódne postavy vo filmoch Paľa Bielika - Kapitán Dabač či Štyridsaťštyri. V šestnástich rokoch sa stal Ján Mistrík profesionálnym členom Dedinského divadla a neskôr viedli jeho kroky na VŠMU.
„Prijímacie skúšky som spravil, ale neprijali ma, lebo som nemal maturitu. Nakoniec mi rektor Andrej Bagar udelil dišpenz ako výnimku zo vzdelania. Rok po mne dostal túto výnimku aj Miško Dočolomanský, ktorý bol vyučený automechanik,“ hovorí Ján Mistrík a zo spomínania nevynechá ani svojho legendárneho hereckého kolegu. „Mišo bol skvelý chlap, s ktorým bola zábava. Pamätám si, ako šikovne dokázal rozšraubovať auto a vybrať z neho motor. Auto si zásadne vždy opravoval sám. Bol neskutočne zručný a tým, že robil športovú gymnastiku, aj pohybovo nadaný,“ približuje Mistrík.
