Spev? Len v sebaobrane
Hoci sa herec Ján Mistrík považuje za zarytého činoherca, osudným sa mu stalo aj muzikálové divadlo. „Vždy som si hovoril, načo spievať, nech spievajú tí, ktorým to ide dobre! A takisto, že spievam len v sebaobrane. Samozrejme, už prvú postavu, ktorú som dostal v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, som si musel odspievať. Bolo to o život a hlavne o ich uši,“ smeje sa Mistrík. A paradoxne jeho domovskou scénou sa na viac ako polstoročie stalo dnes muzikálové Divadlo Nová scéna, kde Mistrík vdýchol život desiatkam postáv.
Exceloval v predstaveniach Rozum a cit, Sluha dvoch šéfov, Šialené nožničky, Charleyho teta, Cigáni idú do neba, Mata Hari a v mnohých ďalších. Dokonca za úlohu Voltaira v muzikáli Madame de Pompadour získal v roku 2016 na Svetovom muzikálovom festivale v Južnej Kórei cenu za muzikál. Aká bola Mistríkova bezprostredná reakcia? „Veľmi som sa smial. Ja ortodoxný činoherník som dostal cenu za muzikálovú postavu vo vedľajšej role? A naša veľká medzinárodná muzikálová hviezda Zuzka Mauréry dostala v ten istý deň v Karlových Varoch cenu za najlepší herecký výkon vo filme. Svet bol akosi naopak, ale cena je to pekná, mám ju doma na poličke...“
Vo forme
Ján Mistrík v mladosti súťažne športoval, hrával basketbal i volejbal. Po štyridsiatke sa dal na tenis, ktorý predtým nikdy nehrával, a učaroval mu natoľko, že ho hrá dodnes každý deň. Ako sa vlastne herec k bielemu športu dostal? „V tom čase sa začala tradícia hviezdnych tenisových turnajov a keď som zrazu videl, kto tam chodí a snaží sa hrať, nedalo mi to... Povedal som, dajte mi trénera a ukážem vám, ako sa to hrá! A tak som v štyridsaťpäťke prvýkrát chytil do rúk tenisovú raketu,“ približuje Ján Mistrík.
A tá pravá motivácia v podobe výzvy nenechala na seba dlho čakať. „Strápňoval som sa, loptička lietala kade-tade, keď ku mne zrazu pristúpil vymódený Andy Hryc v bielej športovej súprave. Chvíľu ma pozoroval a potom mi po anglicky zhnusene povedal: Toto je hra len pre bielych! Na čo som mu odvetil: Vieš ty čo? Keby mi toto povedal hocikto iný, ale ty? Džingischán spoza Uralu?! Prídi o rok, vysvetlíme si to! Medzitým som rok trénoval, Hryc si poranil nohu a o ďalší rok za mnou prišiel, či by som ho nepotrénoval,“ smeje sa Mistrík.
