Pre svoju fialovú farbu je obľúbený u fotografov, ktorí čakajú na roztopenie snehu, keď sa objavia súvislé 'koberce' kvetov. V Slovenskom raji kvitne od marca do apríla. "Rastie hlavne na pasienkoch, lúkach, ktoré neboli v minulosti rekultivované alebo hnojené, čiže sú to také podhorské až horské lúky. Nie je viazaný na nejaký typ podložia, nájdeme ho v Tatrách, v Slovenskom Raji či vo Veľkej Fatre," povedala Bryndzová.
Neodporúča si z neho vyrábať korenie ako alternatívu korenia zo Šafránu siateho, ktorý sa pestuje na Blízkom východe. "Ak by boli nejakí kuchári, ktorí by chceli vyskúšať vyrobiť si korenie zo Šafranu spišského, tak to neodporúčame, pretože vo väčšom množstve môže byť jedovatý alebo môže spôsobiť zažívacie problémy," zdôraznila botanička. Zaujímavosťou podľa jej slov je, že na cibuľkách Šafranu spišského si rada pochutná zver, ktorá ich vyhrabáva. Ohrozenie populácie tohto druhu je hlavne v nevyužívaní pasienkov a lúk, ktoré zarastajú. Ochrana je preto cielená na manažment lúk – kosenie a pastvu.
Medzi karpatské endemity patrí i nenápadná rastlina horčičník Wittmanov so žltobielymi kvetmi. "Rastie od mája a patrí medzi kapustovité rastliny. Pre horčičník je typické, že rastie na skalných stenách a v skalných štrbinách a v takých skôr skalnato-trávnatých častiach. Nenájdeme ho bežne na lúkach. V Slovenskom raji je to bežný druh a rastie na výslnných, teplých skalách a taktiež aj vo Veľkej Fatre, čiže vo vápencových územiach prevažne," priblížila Bryndzová.
Šafran spišský je v Červenom zozname ohrozených rastlín Slovenska zaradený medzi málo ohrozené druhy. "Horčičník Wittmanov nepatrí do červeného zoznamu, ale tým, že väčšinou rastie v chránených územiach národných parkov v územiach Natura 2000, je ho zakázané trhať," dodala Bryndzová.
