To bola stará Bratislava na konci 19. storočia. Teda presnejšie, vtedajšie obce, ktoré dnes tvoria naše hlavné mesto. V týchto dňoch Štatistický úrad postupne zverejňuje údaje o počte obyvateľov Bratislavy a ich národnosti. Aktivista Ivor Švihran sa bližšie pozrel na to, ako vyzeralo podobné sčítanie v roku 1880. Ak by platili súčasné pravidlá, v Bratislave by vtedy existovali až 4 rôzne úradné jazyky!
Najzaujímavejšou informáciou zo sčítania obyvateľstva je bezpochyby údaj o národnosti obyvateľstva. Ak totiž podiel obyvateľstva určitej národnosti prekročí v určitej obci 15 %, danej menšine sú priznané jazykové práva. Prvé sčítanie v Uhorsku, ktoré dalo pomerne presný obraz o národnosti obyvateľstva, sa udialo v roku 1880. Zisťoval sa však vtedy materinský jazyk, nie národnosť. „Na území dnešnej Bratislavy sa nachádzalo vtedy 17 obcí, ktoré však neboli úplne zhodné s dnešnými mestskými časťami,“ vysvetľuje Švihran. Pôvodná Bratislava v tomto sčítaní podľa neho prezentuje približne územie dnešných mestských častí Staré a Nové Mesto.
„Súčasný Ružinov sa do roku 1964 nazýval Prievoz (Feriba). Obec a neskoršia mestská časť Karlova Ves bola do roku 1938 súčasťou Devína a súčasná mestská časť Podunajské Biskupice bola rozdelená medzi dve obce Biskupice (Püspöki) a Komárov (Szunyogdi). Do územia súčasnej Bratislavy výrazne zasahovala polovicou svojho chotára a viacerými osadami aj obec Kopčany/Kittsee,“ približuje vtedajšie okolnosti aktivista.
Trojjazyčná Bratislava
Švihran sa na základe údajov zo sčítania z roku 1880 rozhodol zistiť, ako by vyzeralo podľa dnešného 15% kvóra vtedajšie jazykové rozloženie obyvateľstva v jednotlivých obciach Bratislavy. „Deväť obcí by malo úradný jazyk slovenský, osem obcí nemecký, päť obcí chorvátsky a štyri obce maďarský,“ približuje svoje zistenia Švihran. Podľa neho by to znamenalo, že jedenásť obcí by bolo jednojazyčných, šesť dvojjazyčných a jedna obec dokonca trojjazyčná! Švihran zároveň ukázal aj to, ako by vtedy vyzerali vstupné tabule do týchto obcí. „Téma národnosti, úradného jazyka a viacjazyčných názvov je aj po 140 rokoch stále zaujímavá a vyvolávajúca vášne,“ približuje Švihran dôvody, pre ktoré sa rozhodol téme venovať.
