Kamarát Duchoň
Dušana Grúňa spájalo s Karolom Duchoňom († 35) úprimné priateľstvo. Spoznali sa v Orchestri Juraja Velčovského a mladší Duchoň vzhliadal ku Grúňovi ako k staršiemu skúsenému mentorovi. „Karči mal skvelú povahu, bol veselý človek a dalo sa s ním vychádzať. Mal zmysel pre humor a všetkých oslovoval buď Maťko, alebo tlstý a tlstá. Všetci boli jednoducho tlstí,“ smeje sa Grúň a náhle si povzdychne: „S Karolom, jeho ženou Helenkou a dcérkou Dankou sme zažili krásne časy...“
Duchoň si svojou bezprostrednosťou získal aj Majku. „Karči bol čistý a temperamentný vetroplach. Hocikedy prišiel k nám domov a bolo veselo. Raz dokonca prehlásil, že začal spievať preto, lebo spieva Dušan. Mali sme ho veľmi radi a Duško mu sem-tam pomáhal, keďže Karol neovládal noty, hoci hlasovo a melodicky bol na tom fantasticky. Často prišiel k nám s pesničkami, ktoré mu ponúkali, Dušan vtedy chytil do rúk husle a zahral mu melódiu. Povedal mu, zober to, to je dobrá pesnička!“ pripomína Duchoňa Grúňová.
Odišiel bez rozlúčky
Na sklonku života ležal Karol Duchoň pre problémy s pečeňou v nemocnici. „Bol na tom už veľmi zle, keď mi odtiaľ zavolala jedna známa zdravotná sestrička, že Karol stále spomína Dušana a chcel by ho vidieť,“ spomína Majka. Grúň bol však v tom čase odcestovaný a čakalo ho niekoľko vystúpení. „Karol tomu akoby neveril, tak mi opäť naliehavo volali z nemocnice a poprosili ma, či by som neprišla aspoň ja. Bolo mi to nepríjemné, lebo najmä oni boli kamaráti a chcel predovšetkým Dušana. Keď som nakoniec prišla, neprivítal ma nadšene. Prvé slová zneli, kde je Dušan? Mal ho veľmi rád. To privítanie aj pohľad na schudnutého a chorého Karola nebol príjemný,“ predstavuje si v živej pamäti Grúňová. Prisľúbila mu, že hneď, ako sa Dušan vráti z vystúpenia, príde ho navštíviť.
„Duško pricestoval o tretej ráno, a tak som počas dňa volala do nemocnice, že môžeme poobede prísť za Karolom. Sestrička súhlasila, a tým sa náš rozhovor skončil,“ opisuje Majka. Po príchode do nemocnice ponúkala sestrička Grúňovcom koňak a Majka posielala Dušana na izbu za Karolom. „Boli sme v pohode, nič sme netušili a koňak odmietali. Vtom nám sestrička povedala, dajte si z toho koňaku, preto vám ho nalievam, lebo Karol zomrel. Zostali sme v šoku, zbití a zlomení. Karol sa nedočkal Dušana a Dušan Karola, mali sa naozaj mimoriadne radi,“ uzatvára Grúňová.
