Izba bez okna
Novomanželské začiatky neboli jednoduché. „Bývali sme na Kozej ulici v jednej malej izbičke, ktorá mala doslova tri krát dva metre bez okna, bez umývadla a bez toalety. Predtým to bola slúžkovská izba,“ spomína spevák a pridáva sa aj manželka. „Nedalo sa tam vôbec žiť. Mali sme jedenapollôžkový gauč, ktorý zabral polovicu izby. Pomoc som našla u mamy, u ktorej sa navarilo, okúpalo, opralo. Dušan behal kvôli bývaniu za predsedom národného výboru a všade mu len sľubovali, no nedostal žiadny byt. Boli sme na tom zle,“ vysvetľuje Grúňová. Uskromnili sa a ťažké začiatky ich posilnili.
Výčitky pre mamu
Ako spevák strávil Dušan Grúň polovicu života v zahraničí. Vystupoval v Rakúsku, bývalom Sovietskom zväze, Juhoslávii, Bulharsku, či západnom Nemecku. Keď sa dalo, cestovala s ním aj Majka. To bolo jediné riešenie, aby vzťah manželov neutrpel pre odlúčenie. „Po revolúcii mi Duško povedal: Majka, nemusíš chodiť do roboty, daj tam pekne výpoveď. Poď a zober sa so mnou na Západ,“ spomína Grúňová, ktorú často sužovala neistota, či sa jej podarí získať devízový prístup a vycestovať za manželom. „Protestovala som, že musím pracovať. Dušan mi hovoril, čo je to za život, keď sme každý sám a inde?! Rozsekla to nakoniec moja mama, ktorá povedala, že musím ísť za Duškom, lebo ma potrebuje. Dala nám obom svoje požehnanie,“ spomína Grúňová, ktorá spočiatku nechcela nechať mamu samu.
S odstupom času to však vidí ináč a prišlo aj na výčitky. „Dnes si to veľmi vážim, lebo tie krásne mladé roky sme boli spolu a veľa sme prežili aj videli. Až raz, keď som sa vracala s jednou nemeckou priateľkou z výletu, Duško nás čakal na ulici a nervózne sa prechádzal. Bolo mi to divné, lebo hrávali aj dva- či trikrát denne a vždy si zvykol pred predstavením ľahnúť,“ opisuje Majka. To, čo sa v tej chvíli od manžela dozvedela, ju zlomilo. „Povedal mi, že sa stala hrozná vec. Volali mu, že moju mamu našli na gauči sedieť mŕtvu. Takže som sa s ňou už nevidela. Veľmi som si to vyčítala. Najhroznejšie bolo, že som si s ňou po celý čas odlúčenia nemohla ani telefonovať, lebo za tých čias nebolo možné dať jej napojiť pevnú linku. V priebehu troch mesiacov som ju nielenže nevidela, ale ani nepočula a ona na mňa stále čakala...“
Prišli o dieťatko
Aj keď si boli Grúňovci súdení a majú krásne manželstvo, prešli si i ďalšou obrovskou bolesťou. „Naše manželstvo má len jednu chybičku, a tá je dosť vážna - prišla som počas tehotenstva o dieťatko a viac už dieťatko nebolo. Dlhé roky ma to veľmi trápilo. A verím, že aj Dušana, no ako chlap ma podržal a ustáli sme to,“ povzdychne si so slzami očiach a zastretým hlasom Majka. „Dieťa je nádherná vec a chýba nám. Aj teraz, keď už máme svoje roky, aká by som bola šťastná, keby zazvonil telefón a počula by som - Mami, ako sa máš? Nikto mi nikdy slovo mami nepovedal. Takto sa to stalo, asi to tak má byť a treba to prijať,“ hovorí zmierene pani Grúňová.
