Pre svoj nezameniteľný chrapľavý hlas sa Soaresová stala jednou z najpopulárnejších a najznámejších speváčok v Brazílii. Jej všestrannosť a silný a ľahko rozpoznateľný hlas spôsobili, že ju ako speváčku poznali a vnímali celé generácie hudobníkov a poslucháčov.
Svoju hudbu využila aj na kampaň proti rasizmu a iným formám diskriminácie. Za svoj boj za zrovnoprávnenie černochov bola v rokoch 1964-85 na čiernej listine brazílskej diktatúry, takže žila v exile v Taliansku.
Počas svojej viac ako 60 rokov trvajúcej kariéry Soaresová vydala vyše 30 albumov, ktoré sa štýlovo pohybovali medzi sambou, jazzom, hip-hopom, brazílskym funky a elektronikou. Neustále sa vyvíjala a reagovala na novinky: často spolupracovala s mladšími umelcami a "otvárala im dvere": tak to bolo v prípade rapera Rafaela Mikea, rock-reggae skupiny BaianaSystem či speváka Flávia Renegada.
V roku 2000 bola Soaresová spolu s americkou rockerkou Tinou Turnerovou rozhlasovou stanicou BBC vyhlásená za speváčku milénia. Účinkovala aj na otváracom ceremoniáli olympijských hier, ktoré sa v roku 2016 konali v Riu de Janeiro.
BBC pripomenula, že Soaresová sa narodila do chudobnej rodiny žijúcej v jednej z favel (chudobných štvrtí) v Riu de Janeiro v roku 1930. Veľkú časť jej života poznačili rôzne tragédie: z otcovho donútenia sa vydala ako 12-ročná a do roka porodila svoje prvé dieťa. So svojím prvým manželom mala sedem detí, z ktorých dve sa narodili predčasne a zomreli v útlom veku. Soaresová bola v tom čase aj obeťou týrania zo strany manžela, ktorý zomrel, keď mala 21 rokov. Neskôr v rozhovoroch priznala, že v tom čase kradla jedlo, aby uživila svoju mladú rodinu.
Neskôr sa vydala za brazílskeho futbalistu Garrinchu, s ktorým mala syna - ten zomrel ako deväťročný. Manželstvo vydržalo 17 rokov a speváčka manžela podporovala v jeho boji so zraneniami a alkoholizmom na konci kariéry.
V posledných rokoch svojho života Soaresová spievala po sediačky kvôli problémom s chrbtom spôsobených pádom na javisku v roku 1999. Napriek týmto osobným ťažkostiam a tragédiám úspech Soaresovej ako hudobníčky trval desaťročia a jej talent ocenili mnohé osobnosti vrátane kráľovnej Alžbety II., s ktorou sa Soaresová stretla počas jej návštevy Brazílie v roku 1968.
Bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v reakcii na správu o Soaresovej úmrtí povedal, že Brazília "stratila nielen jeden zo svojich najmocnejších hlasov", ale aj skvelú ženu, ktorá vždy bránila demokraciu a dobré veci.
Bývalý brazílsky futbalista Pelé, spoluhráč Soaresovej zosnulého manžela, označil speváčku za "legendu našej hudby, historickú, autentickú, jedinečnú a neopakovateľnú. Dnes nás opúšťa, ale v našom srdci je navždy večná".
Vplyvný skladateľ bossa novy Ronaldo Bôscoli ju raz opísal ako "najsilnejšiu ženu, akú kedy Brazília dala svetu".
Medzitým primátor Ria de Janeiro Eduardo Paes oznámil, že v meste vyhlási tri dni smútku na pamiatku "tejto veľkej carioca (rodáčky z Ria), ženy a bojovníčky".
