Ako pre TASR uviedol profesionálny tréner Ľuboš Gsch, vo vyššom veku je tréning najlepším prostriedkom, ako spomaliť starnutie.
"V dospelosti predlžuje pravidelný tréning produktívny vek v dobrej kondícii a navyše plní výrazne úlohu psychohygieny," vysvetlil odborník s tým, že v detstve vyplýva potreba pravidelného pohybu z dôvodu správneho fyzického rozvoja, pričom tréning v značnej miere formuje aj psychiku človeka.
Práve psychické nastavenie a tzv. morálno-vôľové vlastnosti, ako napríklad disciplína sú dôležitými faktormi pre fyzickú aktivitu vo vyššom veku. "Ľudia sa môžu hýbať a majú na to prostriedky. Pretože však neboli naučení sa hýbať v mladosti, len veľmi zriedka sa im podarí rozhýbať v neskoršom veku," priblížil. Podľa neho čím viac človek trénoval v mladosti a dospelosti, tým neskôr je potrebné s ním (v tréningu) zaobchádzať, ako so starým.
Väčšina tzv. antiagingových programov uvádza vek starnutia v rozmedzí 50 až 60 rokov. Podľa trénera však vyšší vek alebo staroba nie sú otázkou konkrétneho čísla. "Tým najdôležitejším ukazovateľom je aktuálny stav, či už zdravotný alebo mentálny," skonštatoval odborník.
Výhodou tréningu a cvičenia vo vyššom veku je podľa neho vyspelosť, pretože ľudia v tomto veku už chápu, že rôzne tipy a triky väčšinou nestoja ani za povšimnutie. "Tým, že nemusíme skúšať novinky, ušetríme veľa času a energie. A ak sú čas a energia investované do správneho a systematického tréningu, výsledkom sú zmeny tela, kondície a skvelý pocit zo seba samého," doplnil Gsch.
Istá forma pohybu či tréningu je podľa neho dôležitá počas celého života. "Ako optimálny spôsob sa vo viacerých ohľadoch ukazuje silový/fyzický tréning," spresnil. Náročnosť samotného tréningu nemusí byť vysoká, ide o skôr o pravidelnú a systematickú aktivitu zaťažujúcu centrálny nervový systém. "Akési pravidelné stimulovanie organizmu. Tento stimul má za následok vitalitu a funkčnosť," doplnil tréner.
