Radev s podporou niekoľkých strán vystupujúcich za zmenu, ktorú presadzoval už vo svojom prvom volebnom období, na základe údajov troch spoločností zameraných na prieskum verejnej mienky získal 63-65 percent odovzdaných hlasov.
Približne 13.000 volebných miestností sa otvorilo o 07.00 h miestneho času (06.00 h SEČ), ďalších 750 hlasovacích miest bolo sprístupnených v 68 krajinách na celom svete. Právo voliť prezidenta malo približne 6,7 milióna bulharských občanov.
O najvyšší úrad v krajine bojujú dvaja kandidáti - úradujúci prezident Rumen Radev (58) podporovaný Bulharskou socialistickou stranou (BSP), ako aj niekoľkými ďalšími politickými zoskupeniami, a rektor Sofijskej Univerzity Anastas Gerdžikov (58), ktorého podporuje bývalá vládna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB).
Obaja kandidáti si v prvom kole prezidentských volieb 14. novembra zaistili najväčšiu podporu voličov: 49,4 percenta voličov dalo hlas Radevovi, zatiaľ čo Gerdžikova podporilo 22,8 percenta voličov. Ak chce niektorý z prezidentských kandidátov zvíťaziť, musí získať jednoduchú väčšinu hlasov.
Voľby monitoruje zhruba 4 000 pozorovateľov. Volebné miestnosti sa uzatvorili o 20.00 h miestneho času (19.00 h SEČ). Vzhľadom na covidovú pandémiu sa počas hlasovania musel dodržiavať sociálny odstup. Povinné boli aj rúška a dezinfekcia rúk.
Radev ako bývalý bojový pilot Severoatlantickej aliancie prisľúbil, že ak bude opätovne zvolený za prezidenta, udrží svoju krajinu v NATO, dopĺňa tlačová agentúra AP. Radev však zároveň trvá na pragmatických vzťahoch Bulharska s Ruskom, ako aj na stiahnutí sankcií, ktoré Západ uvalil na Moskvu.
Gerdžikov ako neochvejný zástanca prozápadnej orientácie Bulharska sa zaviazal zjednotiť národ, zlepšiť právny poriadok a pracovať na lepších obchodných príležitostiach.
