Novinári v EÚ v posledných rokoch podľa EK čelia čoraz väčšiemu počtu útokov, ktoré v tých najhorších prípadoch končia aj vraždou. Pandémia koronavírusu im prácu ešte viac sťažila znížením príjmov a obmedzením vstupu na podujatia. Len v roku 2020 bolo v EÚ zaznamenaných viac ako 900 útokov na novinárov.
Komisia na tento trend zareagovala opatreniami na zvýšenie bezpečnosti novinárov, v reálnom živote i na internete. Vyzvala členské štáty na vytvorenie nezávislých vnútroštátnych služieb podpory vrátane liniek pomoci, právneho a psychologického poradenstva či útulkov pre novinárov a pracovníkov médií, ktorí čelia hrozbám.
Vyzýva tiež na zvýšenú ochranu novinárov počas demonštrácií, väčšiu bezpečnosť na internete a osobitnú podporu pre novinárky.
Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla, že žiaden novinár by nemal zomrieť ani utrpieť ujmu kvôli svojej práci. "Novinárov musíme podporovať a chrániť; sú nevyhnutnou súčasťou demokracie. Žiadame členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky a urobili z EÚ bezpečnejšie miesto pre novinárov," uviedla komisárka.
V rámci všeobecných odporúčaní EK apeluje na členské štáty, aby využili vnútroštátne a európske právne predpisy a vyšetrili a súdne riešili všetky trestné činy voči novinárom. Do tohto procesu môžu zapojiť aj agentúry EÚ Europol a Eurojust.
V súlade s odporúčaniami by štáty mali zaistiť lepšiu spoluprácu medzi poriadkovými zložkami a mediálnymi radami v snahe lepšie identifikovať a riešiť hrozby, ktorým sú novinári vystavení, a poskytovať ochranu tým, ktorí to potrebujú.
Odporúčania týkajúce sa protestov a demonštrácií vychádzajú z toho, že takmer každý tretí incident voči novinárom sa odohrá počas takýchto podujatí. Členské štáty by mali poriadkovým zložkám poskytovať pravidelnú odbornú prípravu, aby mohli novinári a iní mediálni pracovníci na týchto podujatiach pracovať bezpečne a bez obmedzení.
Tretí súbor odporúčaní sa týka posilnenia postavenia novinárov na internete, kde často čelia prejavom nenávisti, hrozbám fyzického násilia, kyberneticko-bezpečnostným rizikám a nezákonnému sledovaniu. Členské štáty by preto mali podporovať spoluprácu medzi platformami a organizáciami, ktoré majú skúsenosti s bojom proti takýmto hrozbám. Vnútroštátne orgány by tiež mali pomôcť novinárom, aby mohli využiť služby forenzných vyšetrovateľov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Posledné z odporúčaní je zamerané na novinárky a novinárov z menšinových skupín a tých, ktorí sa venujú témam rovnosti. Táto kategória novinárov je najviac vystavovaná hrozbám a útokom. Členské štáty by v tejto oblasti mali zlepšiť transparentnosť a efektivitu nahlasovania útokov a prípadov diskriminácie, ako aj poskytovanie informácií o poskytovaní pomoci a podpory.
Členské štáty by mali EK podať správu o zavedených opatreniach do 18 mesiacov od prijatia odporúčaní. Komisia bude hodnotiť dosiahnutý pokrok a zároveň bude naďalej monitorovať bezpečnosť novinárov vo všetkých členských štátoch.
