Nakoniec ste z politiky odišli kvôli zdravotným problémom - problémy so srdcom. Neskôr ste priznali operáciu chrbtice. Ako ste na tom po zdravotnej stránke?
- Odchod z politiky môjmu zdraviu veľmi prospel. Ešte počas prezidentovania som absolvoval operáciu bedrového kĺbu, potom operáciu srdca a tesne po skončení ešte operáciu chrbtice. To bola daň za všetko to cestovanie a hlavne stresy. U mňa to bolo ešte náročnejšie kvôli tomu, že rodinu som mal neustále v Poprade, ale politika sa robí v Bratislave. Srdce sa napriek operácii po čase začalo opäť ozývať, pretože úroveň stresu v politike je veľmi, veľmi vysoká. No a to bol hlavný dôvod môjho odchodu z politiky. Nikdy som netúžil po politickom výslní. Nie som homo politicus. Do politiky som vstúpil s motiváciou pomôcť. Možno aj preto som všetky tie sklamania, podrazy a špinu, ktorú som zažil, veľmi prežíval. To sa nutne prejavilo na mojom zdraví. Dal som si odstup a dnes môžem povedať, že srdce sa mi dalo dokopy. Chrbát až taký dobrý nemám, ale snažil som sa aj počas pandémie veľa hýbať, športovať a doteraz to tak je.
Celé toto obdobie vášho odchodu bolo poznačené pandémiou koronavírusu. Ako sa vám zmenil život?
- Ja som celé obdobie pandémie prežil paradoxne veľmi intenzívne a naplno. Jednak som sa plne venoval rodine. Po siedmych rokoch v politike som si rodinu s radosťou užil. Máme tri deti, Martinko sa narodil počas výkonu funkcie prezidenta. Bol som učiteľom, zabávačom, kuchárom, animátorom a naplno som si to užíval. Jasne, že sem tam prišlo aj malé nahnevanie, ale bolo to z pohľadu môjho súkromia jedno z najkrajších mojich období života. Celé som to ešte prekladal písaním knihy. Samozrejme, že sme intenzívne vnímali všetky tie problémy a ľudské tragédie. Moji rodičia mali COVID-19, aj svokor sa nakazil, paradoxne v nemocnici pri vyšetrení inej choroby. Veľa mojich kamarátov a kolegov COVID-19 veľmi silne postihol. My sme sa dali zaočkovať hneď ako to bolo možné a s napätím očakávame, čo sa bude teraz na jeseň diať a je mi ľúto, že sa spoločnosť spolarizovala a máme málo zaočkovaných ľudí.
Kedy padlo rozhodnutie, že sa dáte do písania knihy?
- Po skončení funkcie prezidenta, som zvažoval čo ďalej. Bol som nabitý zážitkami, emóciami a pripadalo mi celkom logické, že by som sa so svojimi zážitkami, postrehmi a hlavne názormi mal podeliť. Písať memoáre som však naozaj nechcel, lebo väčšina ľudí, s ktorými som sa stretával sú stále činní v politickom živote. Ak by som chcel napísať naozaj pravdu, čo sa v politike dialo, mohol by som mnohých uraziť a nepokladal som za slušné sa takto zachovať k hlavám štátov, premiérom ale aj slovenským politikom. Mohol som ju napísať diplomaticky a tieto skutočnosti vynechať, bola by to však nuda. Tak som sa rozhodol pre fikciu, ktorá sa opiera o moje reálne zážitky.
Do akej miery je to vymyslené, keď tam čitatelia budú vidieť príbeh boja medzi premiérom a prezidentom, čo sa odohrávalo aj medzi vami a Robertom Ficom?
- Základná téma je konflikt medzi hlavným hrdinom, ktorý bol zvolený za prezidenta a premiérom, ktorý veľmi túžil prezidentom sa stať. Je tam veľa mojich vnútorných myšlienok a postrehov. Celé sa to odohráva ešte na pozadí vymyslenej vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. To mi tiež umožnilo vyjadriť aj svoj názor na skutočný vzťah medzi Ruskom a Ukrajinou. Myslím si, že mnohí obdivovatelia Putina budú na mňa chrliť oheň a síru. Príbeh je fikcia, ale tých paralel s reálnym svetom je tam veľa.
Aké máte očakávania od uvedenia vašej knihy a čo majú očakávať čitatelia? Ste pripravený na prípadnú kritiku?
- Určite sa ozvu všetci tí, čo ma nemali a nemajú radi. Smeráci, kotlebovci. Možno sa ozvú aj literárny kritici, ktorým môže vadiť, ako som vystaval dramatickosť príbehu. No nijako sa toho neobávam, ako prezident som si zvykol na drsnú kritiku.
Dali ste knihu vopred čítať nejakým literárnym recenzentom alebo vám s písaním niekto pomáhal?
- Na začiatku som napísal koncept knihy a prvých desať strán, ktoré som na odporučenie môjho známeho poslal do vydavateľstva. Odtiaľ mi odpísali, že to nevyzerá zle a nech knihu skúsim napísať. Tak som začal. Dal som si záväzok denne napísať tisíc slov. Vyzerá to ako maličkosť, ale kto to neskúsil, netuší, čo to je napísať tisíc zmysluplných slov. Písal som vždy ráno a doobeda, no nie vždy sa mi moje predsavzatie podarilo aj naplniť. Potom prišlo obdobie troch mesiacov, kedy som vôbec nepísal. Mal som veľké bolesti chrbtice a dokonca vzniklo podozrenie na nádorové ochorenie. To sa našťastie nepotvrdilo a dostal som sa z toho. Na písanie potrebujete aj fyzickú aj psychickú pohodu a tú som postupne opäť nadobudol a opäť som sa poriadne rozbehol. Vydavateľstvo mi poskytlo redaktorku Natašu Holinovú, ktorá mi knihu pomohla učesať a poskytla nesmierne cenné rady a urobila záverečné korektúry. No a 28. septembra kniha uzrie svetlo sveta.
Stane sa z vás teraz spisovateľ na plný úväzok?
- To určite nie, ale už pripravujem ďalšiu knihu a veľmi sa na to teším. Na pozadí iného konfliktu, inak rozohraného príbehu sa chcem venovať ďalším problémom našej krajiny. Je toho veľa, čo som zažil a čo som ešte nepovedal.
V akom stave je vaše obvinenie v súvislosti s KTAG?
- Tu vyšetrovanie pokračuje. Je to vykonštruovaný proces a mnohí tí, čo za tým stáli, ako Gašpar, Bödör a podobne sú vo väzení a poslední dvaja aktéri, Kaliňák a Fico majú namále a slučka okolo nich sa sťahuje. Aj preto sa Fico snaží zaujať za každú cenu pozornosť na seba, lebo vie, že ak sa nedostane k moci, je len otázkou času a slučka sa naplno zatiahne. Dosť ma prekvapilo, že aj napriek tomu, že Imrecze, Slobodník a aj Makó vypovedali a podrobne popísali, ako bol skonštruovaný tento politický proces voči mne s priamym dohľadom Fica a Kaliňáka a zadaním pre Gašpara dostať ma do väzenia, tak napriek tomu, že je jasné, aké bolo pozadie vyšetrovania, nič sa v mojom prípade nezmenilo. Dvaja vyšetrovatelia napriek tlaku prokurátora odmietli vzniesť voči mne obvinenie a tak im bol prípad odobratý. Žiadali sme preradenie vyšetrovania do iného kraja, lebo vyšetrovateľ Hrušovský a prokurátor Švagerko z čias vlády Smeru mali presné zadanie, aký má byť výsledok vyšetrovania. Túto informáciu potvrdil v čestnom prehlásení aj jeden z advokátov a dali sme aj námietku zaujatosti. No doteraz sme neuspeli. Generálna prokuratúra návrh na presunutie prípadu do iného kraja odmietla a zdôvodnila to veľmi čudnými argumentami. Takže prípad pokračuje presne v starých koľajach a stále sa ťahá ďalej. Po skončení môjho funkčného obdobia som mohol zase robiť prednáškovú činnosť a vyšetrovateľ Hrušovský teraz predvoláva na vypočutie konateľov a majiteľov veľkých firiem, kde som prednášal a zisťuje dôvody, prečo ma zavolali. Je to smutné a trápne a ja len čakám na to, že či spravodlivosť zasiahne. Taký život žijeme.
Čo bude s vami najbližšie mesiace? Budete sa zapájať do politického diania v krajine?
- Pred desiatimi rokmi som v prvej mojej knižke napísal, že nikdy nepôjdem do politiky a šiel som... Nikdy nehovor nikdy, ale dnes hovorím jasne, že do politiky sa nemienim vrátiť.
