Po tom, čo vo voľbách získali len cez 5 %, odišiel z politiky a stranu prenechal Veronike Remišovej (45). Tú spočiatku podporoval a vyzdvihoval, no po tom, čo sa Za ľudí definitívne rozpadla a strane zostali štyria poslanci, Kiska otvorene hovorí, prečo Remišová odmietla odovzdať predsednícku stoličku. Novému Času poskytol exkluzívny rozhovor.
Má to už strana Za ľudí definitívne za sebou po odchode kľúčových ľudí?
- Nesleduje sa mi osud strany ľahko. Som s z toho rozčarovaný a smutný. Tým, ktorí volili stranu Za ľudí kvôli mojej osobe chcem povedať, že mi je nesmierne ľúto, čo sa udialo. Nikdy by som si nepomyslel, že budeme svedkami takýchto udalostí. V parlamente zostalo zo strany len maličké torzo. Odišli ľudia, s ktorými som tu stranu zakladal a tvoril myšlienky strany, Vladka Marcinková, Roman Krpelan, Tomáš Lehocký, Mišo Luciak... Stranu som zakladal s ambíciou dostať do politiky slušných a schopných ľudí. V politike je veľa slušných ľudí, ktorí, žiaľ, nemajú manažérske schopnosti a takých, ktorí schopnosti majú, ale morálne sú na tom biedne.
Je vôbec možné, aby Veronika Remišová ešte zachránila stranu Za ľudí?
- Čo sa teraz bude diať, neviem predpokladať. Je to otázka pre súčasné predsedníctvo a predsedníčku. Keď som odišiel z politiky a aj z vedenia strany, rozhodol som sa nezasahovať a nekomentovať dianie v strane a ani v koalícii. Nepokladal som za fér, aby som po odchode komentoval politické dianie. Mohol som tam byť a byť toho súčasťou. Dal som si odstup od politiky. Už dlhšie nie som ani členom strany Za ľudí. No držím prsty všetkým stranám, ktoré prebrali moc po desaťročnej vláde Smeru, aby dotiahli reformy.
Vy sám ste pred mesiacmi napísali list, kde ste vyzývali na snem a voľbu predsedu. Prečo podľa vás Veronika Remišová neposlúchla vaše odporúčanie?
- Celá situácia sa v strane začala komplikovať pri vládnej kríze, keď sa začalo hovoriť o odvolávaní vtedajšieho premiéra Igora Matoviča a vedenie strany malo na to rôzne názory. Po tomto búrlivom období eskalovalo vnútorné napätie a strana ostala rozpoltená. Medzi poslancami za stranu Za ľudí vznikla veľká kritika predsedníčky pani Remišovej a bola nastolená požiadavka zvolať snem. To som odporučil aj ja, lebo som pokladal za správne ak sa v strane vytvorí iné názorové krídlo, aby sa situácia v strane prediskutovala. Každý si povedal svoj názor a zvolila sa cesta, kade sa ide a kto má stranu viesť. Vo vnútri strany mala podľa mňa prebehnúť diskusia a po nej mala strana navonok vystupovať jednotne a byť stabilným členom koalície. Členovia našej strany sú osobnosti, tak sme stranu budovali. Každý má svoj názor, svoj príbeh. Je to demokratická strana, kde ľudia majú diskutovať a nie poslúchať. Keď niekto takúto stranu chce viesť, musí byť pripravený s takýmito osobnosťami viesť diskusiu. Povedal som to pani predsedníčke a napísal som aj list predsedníctvu, že snem by sa mal uskutočniť a vydiskutovať si názory a vyčistiť si stôl. A spoločne pokračovať ďalej.
