"Dážďovník obyčajný sa ako mnohé ďalšie druhy živočíchov úspešne adaptoval na život v ľudskej blízkosti. A to priamo pod strechami našich domov, takže počas krátko trvajúcej hniezdnej sezóny (apríl – začiatok augusta) nám ponúka pohľad do svojho súkromia v nenápadnom hniezde zloženom z niekoľkých kúskov prírodného materiálu," načrtla pre TASR ekologička Tatiana Šolomeková.
Hniezdo dážďovníka je podľa nej úplne odlišné od hniezd lastovičiek a belorítok, s ktorými si ho často ľudia zamieňajú. "Okrem hniezda po ňom nenájdeme ani trus, ktorý vypúšťa počas celodenných letov vysoko na oblohe. Búdky nainštalované na budovách po rekonštrukcii a zatepľovaní si tak vďaka jeho hygienickým návykom našli svojich priaznivcov medzi majiteľmi a spoločenstvami vlastníkov bytov," priblížila.
Hniezdne úkryty boli dážďovníky nútené v priebehu desiatok rokov zmeniť zo stromových dutín v pôvodných, momentálne už neexistujúcich lesoch pralesovitého typu a skalných brál na duté priestory a škáry v kostolných vežiach a rôznych budovách. "Tých je dostatok najmä v nezateplených domoch s vhodným konštrukčným typom s prítomnosťou strešnej atiky, špajzových vetracích otvorov a podkrovných priestorov. Tento hmyzožravec kolonizuje vo vyšších počtoch aj historické budovy," ozrejmila Šolomeková. Na prežitie dážďovníka v našom prostredí je preto podľa nej dôležité počítať s jeho prítomnosťou a použiť šetrné spôsoby renovácie, ktoré sú výsledkom skĺbenia ochrany prírody a rekonštrukčných prác.
